Keď vesmír spojí tých, ktorých srdcia žiadajú o dobrodružstvo dejú sa zázraky. A tak to bolo jednoznačne v našom prípade. O treku zvanom Great Himalaya Trail sme sa dozvedeli práve na jesennom festivalovom podujatí Cestou Necestou 2023, kedy Pája Adam rozprávala o prvom ženskom prechode (vo dvojici s Američankou) nepálskych Himalájí v roku 2022. Našou víziou bolo predĺžiť pôvodné GHT o takmer 2 000 km a prepojiť tak krajné nad osemtisíc metrov vysoké hory Himalájí. Plán bol trekovať od BC Nanga Parbat v Pakistane po BC Kanchenjunga na východe Nepálu. Trošku nás šteklilo vedomie, že by sme boli možno prvými komu sa to v moderných podmienkach podarí prejsť na jeden záťah a naľahko bez podpory. Avšak v tak dlhom časovom horizonte je ťažko niečo plánovať 3 mesiace dopredu. Bez veľkých príprav a s otvorenými srdcami sme sa na konci jari 2025 vydali na našu životnú cestu.

Napriek vyeskalovanému vypätiu v Kašmíre, som sa v polovici máji 2025 ocitol v Skardu. Sofi sa zatiaľ ku mne nepridala, lebo dokončovala semester. Začal som teda trekovať sám od Raikot bridge cez Fairy Meadow do prvého míľnika – západný BC Nanga Parbat.

Bolo celkom ťažké prehovoriť všetkých, že nechcem ísť autom ale po vlastných. Cestou som sa pýtal viacerých či bude možný prechod cez Mazeno pass na druhú stranu hory. Každý mi však odpovedal záporne: „Hore je príliš veľa snehu“. A tak mojim novým začiatkom bol východný BC Nanga Parbat, odkiaľ som dúfal, že sa mi podarí priblížiť čo najviac k indickej hranici. Cesta ma priviedla cez divoký Deosai NP, kde bolo ešte poriadne cítiť doznievajúcu zimu. Niekoľkodňové brodenie snehu bez vody a jedla poriadne preverilo silu odhodlania na prejdenie najvyššieho pohoria sveta. Zažil som tu najkrajšiu podobu slobody, keď som jedno ráno kráčal po čerstvých stopách snežného leoparda. Pôvodný plán nelegálneho prechodu do Indie mi rázne stopli viacnásobne po zuby ozbrojení Pakistanský vojaci vysmiati od ucha k uchu. Nezostalo mi nič iné len pokračovať krížom cez celý národný park, smer mestečko Knaplu. Po troch týždňoch kráčania som sa dostal až k samotnej Indickej hranici. Nepomohlo dobré slovo, ani malé úplatky. Ďalej nelegálne ísť nemôžem a tak, aj keď veľmi nerád, musím ísť do Indie letecky. Z výšky som si aspoň mohol vychutnať prejdenú trasu a pospomínať na všetkých, s ktorými sa mi skrížila cesta. O pár dní som už na druhej strane hranice v dedinke Lalung, kde už spoločne so Sofi začíname ďalšiu Himalájsku etapu.

Stretli sme sa v New Delhi, odkiaľ sme leteli do Ladakhu a stamaď stopovali necelé 2 dni k pakistanskej hranici. Suché hory boli stále navôkol, dokonca sa ukazovali aj v dúhových farbách. Všadeprítomný religiózny mier.. až bežný západniar nechápe koľko vľúdnosti sa v nás ľuďoch nachádza. Pre Sofi je to zaberák, je to jej prvý diaľkový prechod.

Aj napriek desiatkam brodov, zažívacím problémom zo štipľavého a nekvalitného instantného jedla, či nespavosti z výšky sa nám podarilo prekráčať Hemis NP, 8 sediel nad 5 000 mv. a spoznali tak nových priateľov, ktorí nás okamžite dobíjali úsmevmi. Náročný ľadovcový prechod cez Parang La nás preveril a my sa v samote kamenných hôr tešíme, že sme prešli do ďalšieho štátu Himachal Pradesh. Tam sa nám spríjemnil jedálniček, dokonca pribudlo pivo! Koncentrácia dedín sa stále zvyšovala. Zažívame krásne sedlo Pin Bhaba spolu s okoloidúcimi expedíciami, ktoré mení podnebie. Pre nový dôvod usmievať sa viac: nekonečná zeleň. Chceli sme dodržiavať teóriu GHT a ísť najvyššou možnou variantou, no pohraničiari na tibetských hraniciach nás nechceli ani náhodou pustiť cez ďalšie 5 000 mv sedlo. Zvolili sme teda nižšiu trasu cez Rupin pass, kedy v momente začalo monzúnové obdobie. Myslíme na pohraničiarov, že nám pravdepodobne zachránili život, už tak to bolo o hubu s rýchlo stúpajúcou hladinou rieky. V tom čase počasie spustilo smrtiaci cloudburst v dedine Dharali len pár km od nás. Predierali sme sa džungľou až do Uttrakhandu, kde sa objavili nové kamošky – pijavice. Z nich ideme celkom zošalieť vyše dvoch mesiacov! Stretávame tu aj neuveriteľne silné ženy, ktoré denne vláčia cez 50 kg trávy na chrbtoch, aby nakŕmili dobytok. Charakter hôr je nižší a podchádzame Nanda Devi NP, aby sme svoj život neohrozovali pre nekontrolovateľné zosuvy pôdy, či rozvodnené brehy. V jednej dedine Tharali nás dokonca zastihla taká silná búrka, že po nej ostali dvaja nezvestní. Naše kráčanie indickými Himalájami končí tragi-komicky, keď sme sa opäť snažili dostať k čo najvyššie položenému a bezpečnému prechodu do Nepálu, no pohraničiari tam nepúšťajú cudzincov. A tak miesto 80 metrov peši cez most sme šli autami skoro 5 dní obchádzky na opačnú stranu rieky. India sa s nami rozlúčila veľkom štýle. Prespali sme u domácej influencerky!

Západo-indické Himaláje sme brali ako rozcvičku na Nepál. V nohách sme mali cez 1 600km, teda Sofi o 330 km menej. Nový začiatok bol opäť pestrý. V deň, keď sme prešli hranicu, Nepál postihli celoštátne protesty a nepokoj. Trošku nás to zbrzdilo kvôli páleniu pneumatík na cestách, ale inak sme v ohrození neboli. Podchádzali sme Api NP (stále boli monzúny) a napájali sme sa na dnešné GHT v Rara NP, kde sa ku nám pripojil môj bratranec Andrej. On bol pre nás jedinou plánovanou podporou, inak sme si nosili stále spací vak do -20°C a ďalšiu zimnú výbavu (okrem vysokých topánok). Doniesol nám nový pár trailových tenisiek, kvalitné ponožky a kus Slovenska. V trojici sme prešli cez brutálne náročný Shey Pokhsundo NP a mystické Horné Dolpo do Kagbeni, kde sme sa rozlúčili a vo dvojici pokračovali ďalej. Tešili sme sa z turistického konzumu na treku okolo masívu Annapurien a Manaslu. Pred sedlom Larke La nás zastihol cyklón Montha, ktorý ho znepriechodnil na štyri dni. Teda päť.

Podarilo sa nám sedlo otvoriť o deň skôr než sa oficiálne otváralo z druhej strany. Bez signálu a aktuálnych informácii človek opäť začne veriť svojim schopnostiam a vyhodnocuje všetko podľa svojho zdravého úsudku. Nasledovali ďalšie úseky džungle kým sme dorazili do Langtangu a úspešne prešli veľmi náročné sedlo Tilman pass. Tam sa padajúce kamene stali našou novou nočnou morou. Cyklón Montha zasnežil väčšiu časť Himalájí a preto sme volili len tie sedlá, ktoré sme boli schopní prejsť v našej trailovej obuvi bez prešľapávania snehu. Sme teda nútení vynechať Tashi Lapsa a ďalšie dve sedlá nad 6 000 mv medzi regiónmi Everest a Makalu. Tlačí nás počasie a čas, preto sa v úvode decembra v Lukle rozhodujeme, že chceme stihnúť Vianoce doma. Ženieme sa do Taplejungu odkiaľ berieme záver už ako cieľovú rovinku. Tu nás však overili naše nadobudnuté schopnosti ako zotrvať až do konca aj v nie veľmi príjemných podmienkach. Padajúce kamene, suťoviská a veľmi chladné noci. Nakoniec sa po 45 dňoch bez prestávky ocitáme 15. decembra v severnom basecampe Kanchenjunga a neveríme vlastným nohám, že sa nám to ako dvom obyčajným priaznivcom prírody podarilo.

Ďakujeme telu, že dovolilo takýto zážitok duši. Ďakujeme Himalájskym horám, že nás prijali a tvorili náš domov vyše pól roka. Ďakujeme všetkým, ktorí na nás mysleli a ktorých sme stretli cestou. Cieľ je krásny, no bez tej cesty by tá čerešnička na torte tak nechutila. Bez plánovania každého detailu a predsa všetko vyšlo dokonale. Na Slovensko sme prišli 22. decembra celí šťastní a živí, no unavení jak šľak!

Plánujem splaviť Dunaj z Bratislavy do Čierneho mora na doma postavenom kajaku. Je to viac ako 1800km, cez Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, na krátkom úseku aj Moldavsko a verím, že aj Ukrajina (už to dohadujem s ich pohraničným úradom). Momentálne staviam svoj vlastný kajak ktorý bude 410cm dlhý a je postavený viac menej z odpadu čo som doma mal alebo som na to získal. Už bola prvá skúška na vode aby som otestoval a ide super… Neplánujem spať v žiadnom hotely alebo ubytovni ale celý čas len pri vode alebo v prístreškoch, ktoré nájdem cestou. Jedine čo si budem musieť kupovať je jedlo. Na cestu mám jeden mesiac, žiaľ viac sa nedá ale verím, že to za mesiac stihnem splaviť. Na cestu toho veľa nepotrebujem ale zišlo by sa čo to na vodotesnú kameru, aby som mohol čo najviac zaznamenť.

Začiatok expedície: Október

Dĺžka expedície: jeden mesiac

Počet ľudí: 1

Predpokladaný rozpočet expedície: Predpokladaný rozpočet je cca 200€ na cestu. Ale skôr by som potreboval vodotesnú akčnú kameru.

Jedinečnosť expedície: Chcem splaviť Dunaj z Bratislavy do mora na podomácky vyrobenom kajaku a spať len vedľa vody, žiadne hoteli.

Záväznosť expedície a termínu: No je to isté na 99% že idem. Všetko tomu smerujem. Ako prvé mi to potvrdila žena a rodina a ostatné už je na mne…))) Jedine ak by som bol nejako chorý alebo niekto z blízkych čo neviem ovplyvniť. Ostatné veci chystám a celý október plánujem splavovať Dunaj.

Plánované krajiny: Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, na krátkom úseku aj Moldavsko a verím, že aj Ukrajina (už to dohadujem s ich pohraničným úradom)

Predošlé skúsenosti s cestovaním, odkazy na blogy, stránky alebo reportáže: Moja posledná cesta bola Afrika. Prešiel som stopom 3200km cez Maroko, Západnú Saharu a Mauritániu a 1400km na legendárnom železnom vlaku. Ani raz som nespal v hoteli ale celé tri týždne som spal vonku na Sahare. Celú cestu som prešiel z rozpočtom 370€

Fotografie z predošlej cesty:

Keď sa večerný program presunie na obrazovku

Nie každý večer musí skončiť v klube. Po daždivom dni alebo neskorom návrate do hotela môže prísť na rad športový prenos či online hra. Aj taký program sa oplatí pripraviť skôr, kým človek ešte nie je unavený.

Ak cestovateľ po návrate do hotela rieši aj online zábavu, podmienky zahraničných herných stránok je lepšie pozrieť ešte pred večerom. ZahranicneKasina ponúka slovenským používateľom prehľad licencií, platobných metód, dostupnosti služby a pravidiel výberu, takže registrácia ani hľadanie podmienok nerušia čas medzi programom v meste a oddychom na izbe. 

Hotelová izba pritom nemusí znamenať koniec kontaktu s mestom. Mnohé podniky premietajú futbal, hokej či tenis a po prenose pokračujú hudbou. Stačí si vopred pozrieť program a vzdialenosť od ubytovania.

Bratislava funguje najlepšie pešo

V Bratislave sa dá večer poskladať bez taxíka. Z Hviezdoslavovho námestia je blízko k Dunaju, do ulíc Starého Mesta aj k podnikom na Ventúrskej. Po predstavení v Slovenskom národnom divadle môže nasledovať drink alebo krátka prechádzka po nábreží.

Oficiálny mestský sprievodca opisuje nočný život v Bratislave cez hudobné kluby, bary a kultúrne centrá. Spomína aj A4 na Karpatskej ulici, kde sa striedajú koncerty, divadlo, výstavy a diskusie. Taký program je praktický pre návštevníka, ktorý nechce stráviť celý večer v jednom hlučnom podniku.

Pred odchodom z hotela sa oplatí vyriešiť tri drobnosti. Posledný spoj, cestu späť a presnú adresu podniku. Centrum je kompaktné, no nesprávna zastávka dokáže po polnoci zobrať zbytočne veľa času.

Košice majú večer na jednej osi

Košický večer sa často drží Hlavnej ulice. Reštaurácie, divadlo, menšie bary aj kultúrne priestory sú blízko seba. Človek nemusí každú hodinu riešiť nový presun cez celé mesto.

Program môže začať predstavením v Národnom divadle Košice. Neskôr stačí prejsť k Dolnej bráne alebo do okolitých ulíc. Počas festivalov a letných podujatí sa časť programu presúva priamo do verejného priestoru.

Pri plánovaní večera pomôžu tieto otázky:

• Čas konca. Divadlo môže skončiť neskôr, než uvádza orientačný program.
• Vzdialenosť. Dvadsať minút pešo pôsobí po celom dni inak než popoludní.
• Rezervácia. Menšie koncerty a tematické podniky mávajú obmedzenú kapacitu.
• Oblečenie. Večer môže byť pri dlhšom sedení vonku citeľne chladnejší.
• Doprava. Posledný spoj netreba kontrolovať až pri platení účtu.

Takýto zoznam nezaberie ani päť minút. Ušetrí však improvizované hľadanie dopravy a blúdenie po zatvorených podnikoch. Zvyšok večera môže zostať voľný.

Budapešť ponúka viac než ruin bary

Budapešť býva spájaná s ruin barmi v VII. obvode, no večer má viac podôb. Plavba po Dunaji ukáže osvetlený Parlament, Budínsky hrad aj Reťazový most z iného uhla. Termálne kúpele zas predĺžia deň bez ďalšieho chodenia po pamiatkach.

Športový fanúšik môže zamieriť do baru s prenosom, milovník hudby do menšieho jazzového klubu. Výber štvrte má väčší význam než dlhý zoznam podnikov. Ak je ubytovanie v Pešti, večerný presun cez rieku a späť treba započítať do programu.

Pri krátkom pobyte je rozumnejšie vybrať jednu oblasť. Večera, koncert a neskorší drink v susedných uliciach fungujú lepšie než tri rezervácie na opačných koncoch mesta. Cesta potom zostane súčasťou večera, nie jeho hlavnou náplňou.

Praha po zotmení spomalí aj zrýchli

Praha vie byť večer hlučná aj prekvapivo pokojná. Václavské námestie a okolie Dlhej ulice držia rýchle tempo, zatiaľ čo Malá Strana sa po odchode denných skupín uvoľní. Obe možnosti sú dostupné v rámci jedného centra.

Dobrou voľbou môže byť večerné predstavenie, plavba alebo menší hudobný klub mimo najrušnejšej trasy. Pri športovom prenose treba rezervovať stôl najmä počas veľkého futbalového zápasu. Podnik, ktorý je cez deň poloprázdny, môže byť večer úplne obsadený.

Praha tiež zvádza k dlhým peším návratom. Dláždené ulice po daždi a unavené nohy však menia jednoduchú prechádzku na nepríjemný záver. Pohodlné topánky sú užitočnejšie než ďalší náhradný outfit.

Neskorý návrat potrebuje malý plán

Večerné objavovanie mesta je príjemnejšie, keď základné veci zostanú vyriešené. Telefón má mať dosť batérie, adresa hotela má byť uložená offline a cestovný doklad nemusí byť celý večer vo voľnom vrecku.

Pri zahraničnej ceste sa oplatí skontrolovať rozsah poistenia ešte pred odchodom. Všeobecná zdravotná poisťovňa upozorňuje, že Európsky preukaz zdravotného poistenia v zahraničí nepokrýva všetky situácie, preto treba preveriť liečebné náklady, asistenciu aj plánované aktivity. Fotografia poistnej zmluvy v telefóne nenahrádza doklady, no v núdzi urýchli hľadanie potrebných údajov.

Najlepší večerný program nemusí trvať do rána. Niekedy stačí koncert, krátka prechádzka a jedlo v podniku, ktorý zostáva otvorený dlhšie. Mesto sa vtedy ukáže bez denného zhonu a cestovateľ sa ráno zobudí pripravený pokračovať.

Pred dvomi rokmi som behávala pravidelne – tri, štyrikrát do týždňa, desiatky kilometrov, žiadne problémy. Potom som jedného dňa pri zostupe z kopca na turistike pocítila to známe, nepríjemné pichanie pod kolennou čiapočkou. Myslela som, že to prejde. Neprešlo. O dva mesiace neskôr som musela kvôli bolesti prestať behať úplne.

Až vtedy som si konečne kúpila ortézu na koleno. A musím sa priznať – netušila som, koľko typov existuje a aký veľký rozdiel medzi nimi je. Kúpila som si prvú ortéza na koleno, ktorú som videla v lekárni, ale pomohla mi len čiastočne. Trvalo mi mesiace, kým som zistila, čo môj problém skutočne potreboval – a aká kolenná ortéza bola pre mňa tá správna.

Prečo koleno potrebuje podporu

Koleno je najkomplexnejší kĺb ľudského tela. Zaťažujeme ho denne tisíckami krokov, schodmi, drepmi, kilometrami turistiky. Nie je prekvapením, že problémy s kolenami patria medzi najčastejšie pohybové ťažkosti dospelej populácie. Ja som to zistila na vlastnej koži.

Koleno sa skladá z troch kostí, dvoch meniskov, štyroch hlavných väzov, šliach a svalového obalu. Medzi najčastejšie problémy patria:

Podvrtnutie alebo natrhnutie väzov – typicky pri športe alebo nepozornom šliapnutí. Poranenie menisku – časté u bežcov. Patelofemorálny syndróm – presne to, čo som mala ja – bolesť pod kolennou čiapočkou pri sedení, chôdzi po schodoch alebo behu. Artróza kolena – degeneratívne opotrebenie chrupavky. Zápal šliach – bežné u cyklistov a volejbalistov.

Ortéza v závislosti od typu poskytuje kompresiu, stabilizáciu, teplo alebo obmedzenie pohybu. Správne zvolená orteza na koleno vám pomôže hýbať sa lepšie a bez bolesti. Nesprávne zvolená – ako tá moja prvá – môže problém zhoršiť alebo zamaskovať signály, ktoré vaše telo vysiela, a tak iba zhoršiť váš problém.

Typy ortéz na koleno

Trh ponúka niekoľko základných typov, z ktorých každý je určený pre iný účel.

Kompresné rukávy a pančuchy

Toto je najjednoduchšia forma podpory. Elastický rukáv poskytuje teplo, kompresiu a jemné zlepšenie propriocepcie. Nemá rigidné prvky, nefixuje koleno do žiadnej polohy, ale znižuje opuchy a zlepšuje krvný obeh. Mnohí ľudia tento typ jednoducho nazývajú bandáž na koleno, hoci ide o rovnaký princíp ako kompresný rukáv.

KOMPRESNÁ ORTÉZA / PODKOLENKA NA KOLENO ELASTICKÁ ŠPORTOVÁ POHODLNÁ BJJ MMA je príkladom tohto typu pre aktívnych športovcov. Elastická konštrukcia umožňuje plnú slobodu pohybu, kľúčové pre bojové umenia, tenis, beh alebo turistiku. Pohodlný materiál sa prispôsobuje tvaru kolena, nederie sa a nevytvára záhyby. Pre športovcov, ktorí potrebujú ochranu bez obmedzenia pohybu, je toto ideálny každodenný spoločník. Teda aspoň to som zistila počas môjho prieskumu.

Otvorené ortézy s popruhmi

Kombinujú kompresiu s cielenými popruhmi, ktoré fixujú špecifické časti kolena. Vhodné pre konkrétnejšie problémy ako patelofemorálny syndróm alebo podvrtnuté väzy – presne to, čo som potrebovala ja, len som to vtedy nevedela.

Ortéza na koleno Fit4Med čierna univerzálna s krížovými popruhmi je dobrým príkladom. Krížové popruhy obmedzujú laterálny pohyb kolena a zlepšujú stabilitu pri bočných záťažiach – kľúčové pri lyžovaní alebo tenise. Univerzálna veľkosť a nastaviteľné popruhy uľahčujú výber bez nutnosti presného merania.

Polotuhé stabilizačné ortézy

Obsahujú bočné výstuže alebo dlahy, ktoré zabraňujú nežiaducemu pohybu do strán. Vyššia miera podpory, vhodné po zraneniach väzov alebo pri nestabilnom kolene.

Ortéza na koleno Mueller je rešpektovanou voľbou v tejto kategórii. Mueller je americká značka s dlhoročnou tradíciou výroby ortopedického príslušenstva. Anatomicky tvarovaná konštrukcia sa prispôsobí tvaru kolena a polohovateľné výstuhy zabraňujú nežiaducemu pohybu bez obmedzenia prirodzenej flexibility. Pre bežcov ako som ja, alebo pre cyklistov a turistov s nestabilným kolenom, je toto ortéza, na ktorú sa dá spoľahnúť. Toto je model, ktorý som si nakoniec sama kúpila po tom prvom neúspešnom pokuse.

Univerzálne ortézy pre každodenné použitie

Niektoré ortézy nie sú navrhnuté pre špecifické zranenia, ale pre širšie každodenné použitie. Tu som spísala zopár z nich:

Ortéza na koleno Fit4Med – univerzálna veľkosť je príkladom tohto prístupu. Ľahká, priedušná, univerzálna veľkosť pasujúca väčšine dospelých. Táto bandáž na koleno je ideálna pre ľudí, ktorí potrebujú každodennú jemnú podporu bez robustnej medicínskej pomôcky.

Ortéza na koleno Fortuna je ďalší osvedčený model v kategórii bežných stabilizačných ortéz. Kombinuje pevnú bočnú podporu s pohodlnou vnútornou podšívkou, ktorá zabraňuje podráždeniu kože pri dlhšom nosení. Priedušný materiál je vítaný pri letných aktivitách – verte mi, pri intenzívnejšom behu sa v ortéze z lacného materiálu naozaj spotíte.

Všetky tieto ortézy som porovnávala na stránke Allegro, kde sú k dispozícii podrobné popisy, tabuľky veľkostí a hodnotenia od skutočných používateľov. Práve recenzie iných bežcov mi pri druhom nákupe pomohli vybrať lepšie, ako keď som si kupovala prvú ortézu naslepo v lekárni. Objednala som si dokonca niekoľko modelov, a bola som schopná vrátiť dva späť bez žiadnych problémov (samozrejme bez rozbalenia).

Ako vybrať správnu veľkosť

Zlá veľkosť ortézy je rovnako zlá ako zlý typ. Príliš voľná ortéza sa neustále posúva a neposkytuje dostatočnú podporu. Príliš tesná obmedzuje krvný obeh a vie byť veľmi nekomfortná.

Väčšina ortéz sa predáva podľa obvodu kolena v centimetroch. Meranie robte páskou okolo strednej časti kolena, cez kolennú čiapočku, pri miernom flexovaní. Toto je presne ten krok, ktorý som vynechala pri prvom nákupe – a tá ortéza mi potom celý čas padala.

Výnimkou sú univerzálne ortézy (ako Fit4Med Universal alebo niektoré modely Fortuna), navrhnuté tak, aby nastaviteľnými popruhmi pokryli širšie spektrum veľkostí.

Kedy ortézu nosiť a kedy ju odložiť

Ortéza na koleno nie je riešenie natrvalo. Je to pomôcka, nie náhrada za zdravé koleno.

Počas aktivity, nie 24 hodín denne. Pri športe, turistike, chôdzi – áno. V pokoji alebo pri spánku ortézu odložte, aby svaly okolo kolena neoslabli z dôvodu závislosti od externej podpory.

Postupné zavádzanie. Začnite s kratšími intervalmi a postupne predlžujte. Telo si potrebuje zvyknúť na novú distribúciu záťaže.

Ortéza nie je náhrada za liečbu. Ak bolesti pretrvávajú, ortéza pomôže zvládnuť pohyb, ale nezbaví vás príčiny. Toto som si musela uvedomiť aj ja – ortéza mi pomohla behať bez bolesti, ale fyzioterapeut mi nakoniec ukázal cvičenia, ktoré problém riešili od základu.

Koža pod ortézou. Pravidelne kontrolujte na začervenanie alebo odreniny. Nosenie na mastné krémy spôsobuje šmykanie.

Ortéza pri turistike

Turistika kladie na koleno špecifickú záťaž. Dlhé zostupy z kopca sú oveľa namáhavejšie ako výstupy – presne tam sa to stalo aj mne. Svaly pracujú excentricky a kĺb nesie väčšiu záťaž. Horské chodníky navyše prinášajú nepredvídateľný terén a riziko podvrtnutia.

Pre turistiku hľadajte najlepšia ortéza na koleno s týmito vlastnosťami: priedušný materiál, dostatočná fixácia bez obmedzenia chôdze, odolnosť voči vlhkosti a nečistotám, kompatibilita s turistickými nohavicami.

Kompresné rukávy sú pre turistiku výborné pri prevencii. Ortézy s popruhmi alebo bočnými výstuhami sú vhodné, ak máte nestabilné koleno alebo ste po zranení.

Ortéza pri športe: čo platí pre rôzne disciplíny

Beh: Bežci najčastejšie trpia patelofemorálnym syndrómom – ako ja – a IT band syndrómom. Kompresný rukáv alebo ortéza s kolennou čiapočkovou stabilizáciou sú vhodnou voľbou.

Cyklistika: Koleno vykonáva repetitívny rotačný pohyb. Problémy vznikajú z preťaženia šliach. Kompresná ortéza so správnym nastavením sedla je zvyčajne dostatočná.

Lyžovanie: Ortéza musí byť stabilizačná a pevnejšia – riziko bočného nárazu na lyžiach je vysoké. Bočné výstuhy sú tu nevyhnutnosťou.

Bojové umenia a kontaktné športy: Elastická kompresná bandáž bez rigidných prvkov je vhodná, kde je pohyblivosť kľúčová.

Kolektívne športy: Ortéza musí byť pevná, ale nesmie obmedzovať výskoky a zmeny smeru. Polotuhé ortézy s bočnými výstuhami sú ideálnym kompromisom.

Starostlivosť a údržba

Vždy som si myslela, že keď ortéza prestane vyzerať dobre, treba ju jednoducho vyhodiť. Mýlila som sa. Ortéza pre vás pracuje každý deň a oplatí sa o ňu starať zodpovedne, aby vám dlhšie slúžila.

Väčšinu ortéz je možné prať ručne v studenej vode s jemným detergentom. Nepoužívajte bubon sušičky – teplo deformuje elastické materiály. Sušte ich na vzduchu, naplocho alebo preložené cez tyč. Nekrúžte pri žmýkaní – jemne vytlačte vodu. Pravidelne kontrolujte stav popruhov a suchých zipsov – pri poškodení ich vymeňte, pretože sú bezpečnostným prvkom, nie dekoráciou.

Priemerná životnosť kvalitnej ortézy je 6 až 18 mesiacov pri pravidelnom nosení. Moja prvá vydržala len pár mesiacov – pravdepodobne aj preto, že som ju nesprávne udržiavala.

Záverečné myšlienky

Výber správnej ortézy na koleno je investíciou do vášho zdravia a kvality pohybu. Správna ortéza vám umožní pokračovať v aktivitách, ktoré milujete, s menšou bolesťou a väčšou stabilitou.

Či sa rozhodnete pre elastickú kompresnú ortézu BJJ MMA na každodenný šport, stabilizačnú ortézu Mueller pre náročné aktivity, pohodlnú ortézu Fortuna na turistiku, praktickú Fit4Med s krížovými popruhmi pre bočnú stabilitu alebo jednoduchú Fit4Med univerzálnu pre každodenné nosenie – zvážte konkrétny problém, nie cenu alebo dizajn. Presne to mi chýbalo pri tom prvom, nepremyslenom nákupe.

Dnes opäť bežím – pomalšie a kratšie vzdialenosti ako predtým, ale bez bolesti. A ortézu už vyberám s rozumom, nie náhodne.

Legendárny Great Himalaya Trail prešli od Nanga Parbatu v Pakistane, cez celé západné a indické Himaláje, až po tretiu najvyššiu horu sveta – kráľovnú Kančenčongu na úplnom východe Nepálu ♥️

📏 3 616 kilometrov
🗓️ 215 dní kráčania
⬆️ 163 000 výškových metrov – čo je, akoby 45-krát vystúpili na Everest z jeho základného tábora

Počas expedície prešli 61 vysokohorských sediel, z toho 20 nad 5 000 m n. m. a 16 nad 4 000 m n. m.
Posledných 46 dní kráčali bez prestávky, aby sa stihli vrátiť domov na Vianoce.

V závere expedície začali večer čo večer zisťovať, či sa niekomu v minulosti podarilo túto trasu prejsť súvisle, na jeden záťah. Z dostupných informácií vyplynulo, že sa to v celej histórii podarilo iba jednej jedinej expedícii – v roku 1981, vedenej Petrom Hillarym, synom Edmunda Hillaryho. Výprava niesla názov
„Trans Himalaya 1981 – First Across the Roof of the World“ a trvala 10 mesiacov.

Detailným štúdiom ich trasy však Mišo a Sofia zistili zásadnú skutočnosť – posledných približne 500 km táto expedícia opustila hlavný himalájsky hrebeň a smerovala ku K2, ktorá už patrí do pohoria Karakoram. Veľký prechod tak nebol ukončený priamo na konci Himalájí, pod Nanga Parbatom, čo ponechalo otvorenú možnosť dokončiť túto výzvu čisto v rámci Himalájí.

✨ Sofia sa 15. decembra 2025 stala pravdepodobne prvou ženou na svete, ktorá prešla Himaláje súvisle od pakistanskej hranice až po Kančenčongu (3 282 km).
✨ Mišo sa stal pravdepodobne prvým človekom na svete, ktorý prešiel súvisle od najzápadnejšej himalájskej osemtisícovky až po tú najvýchodnejšiu.

Táto expedícia bola podporená aj z Expedičného fondu OZ Cestou necestou, ktorý vznikol z príspevkov verejnosti a z 2 % z daní. Vďaka patrí všetkým, ktorí prispeli – aj vďaka nim sa Mišo a Sofia mohli dostať až na koniec Himalájí.

Vypočuť si ich príbehy budete môcť na festivale Cestou necestou v Bratislave, 27.2. – 1.3.2026. V piatok povie Mišo o prechode Pakistanu, v sobotu so Sofiou porozprávajú o Indií a v nedeľu o Nepále.

Viac fotiek a informácií nájdete v statuse na Mišovom Facebooku.

Digitálne kasína a informačné portály ako dnesnicasinobonus.com dokazujú, že hranie nemusí byť iba zábava – ale aj súčasť zdravého a udržateľného ekonomického systému, ktorý prináša príležitosti pre cestovný ruch, IT sektor a regionálny rozvoj.

Čo je herný turizmus a prečo rastie práve na Slovensku

Herný turizmus znamená cestovanie za zábavou a zážitkami spojenými s hraním kasínových hier – v kamenných kasínach alebo online. Ide o fenomén, ktorý prináša nové skupiny návštevníkov, zvyšuje dopyt po ubytovaní, gastronómii a doplnkových službách.

Slovensko vyniká svojou geografickou polohou, bezpečím a kvalitnou infraštruktúrou. V mestách ako Bratislava, Košice či Žilina rastie počet zábavných podnikov aj moderných herných zón, ktoré priťahujú nielen domácich, ale aj českých, rakúskych a poľských turistov.

Právne prostredie a regulácia hazardu na Slovensku

Slovenská legislatíva v oblasti hazardu je moderná a prísne regulovaná. Základom je Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, ktorý vytvára jasné pravidlá pre:

• udeľovanie licencií prevádzkovateľom hazardných hier,
• ochranu hráčov a zodpovedné hranie,
• transparentnosť daňových tokov,
• dohľad nad online kasínami a herňami.

Citácia zo zákona:

„Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný zabezpečiť, aby hranie bolo férové, transparentné a aby nedochádzalo k porušeniu ochrany spotrebiteľa.“
 (Zákon č. 30/2019 Z. z., § 7 ods. 2)

Legislatíva tak vytvára prostredie, v ktorom sa hazardné hry stávajú súčasťou kontrolovanej ekonomiky a prispievajú k rozvoju digitálneho trhu.

Ekonomický prínos herného turizmu

Rozvoj herného turizmu na Slovensku má niekoľko kľúčových ekonomických efektov:

Z hľadiska makroekonomiky herný turizmus prispieva k diverzifikácii hospodárstva – prináša nové príjmy do rozpočtov, vytvára pracovné miesta a podporuje turizmus mimo hlavného mesta.

Online kasína vs. kamenné kasína: konkurencia alebo partnerstvo?

Herný sektor na Slovensku dnes stojí na dvoch pilieroch: kamenných kasínach a online kasínach.
 Namiesto súperenia sa čoraz viac ukazuje, že tieto formy zábavy sa môžu navzájom dopĺňať.

Kamenné kasína priťahujú zahraničných turistov, ktorí prichádzajú za luxusným prostredím, gastronomickými službami a spoločenskou atmosférou.
 Online kasína naopak otvárajú priestor pre digitálnych turistov – hráčov, ktorí spoznávajú značky, bonusy a hry ešte pred tým, ako navštívia fyzickú prevádzku.

Jedným z najväčších lákadiel online kasín sú bonusové programy a voľné zatočenia, známe ako free spiny. Hráči môžu tieto odmeny využiť bez finančného rizika, čo zvyšuje ich záujem o skúšanie nových hier a platforiem.

Príkladom je ponuka free spiny dnes bez vkladu na dnesnekasinovebonusy.com, ktorá umožňuje hráčom bezplatne otestovať populárne sloty. Tieto promo akcie vytvárajú dôležitý most medzi online svetom a reálnym turizmom — pretože mnohí hráči neskôr navštívia slovenské kasína osobne.

Tak vzniká synergia: online prostredie slúži ako marketingový kanál a nástroj propagácie, zatiaľ čo kamenné kasína ponúkajú autentický zážitok a turistický servis.

Sociálne a kultúrne efekty herného turizmu

Herný turizmus má aj kultúrny rozmer. Mnohé slovenské mestá zaznamenali, že vďaka investíciám do herných rezortov sa rozvíja aj okolitá infraštruktúra – hotely, reštaurácie, wellness centrá a kultúrne akcie.

Príklady pozitívneho vplyvu:

• Bratislava – nové hotely v blízkosti kasínového centra prinášajú 200+ pracovných miest,
• Košice – herné kluby podporujú mestské podujatia,
• Žilina – rast dopytu po kongresových a eventových službách.

Tento model ukazuje, že herný turizmus nie je izolovaným javom, ale katalyzátorom modernizácie regiónov.

Budúcnosť herného turizmu: technológie a zodpovednosť

S rozvojom technológií, ako sú mobilné aplikácie, VR a AR hry, sa herný turizmus presúva do novej éry. Slovensko sa môže stať regionálnym lídrom v kombinácii tradičného a digitálneho zážitku.

Zároveň rastie dôraz na zodpovedné hranie – stanovenie limitov, prevencia závislosti a vzdelávanie hráčov.
 Štátna správa i prevádzkovatelia čoraz viac spolupracujú na tom, aby bol sektor nielen ziskový, ale aj eticky a sociálne udržateľný.

Záver: Herný turizmus ako motor slovenskej ekonomiky

Herný turizmus na Slovensku spája zábavu, ekonomiku a inovácie.
 Vďaka rozumnej regulácii, investíciám do technológií a strategickému prepájaniu online a offline sveta sa Slovensko stáva vzorom pre región.

Kamenné kasína prinášajú luxus a spoločenský život, online kasína zas moderný prístup, pohodlie a globálny dosah. Spolu môžu vytvoriť nový typ turizmu, ktorý zaručí krajine dlhodobý rast, pracovné miesta a atraktívnu medzinárodnú reputáciu.

Vodopády Calandula sú tvorené riekou Lucala, prítokom mohutnej angolskej rieky Cuanza. Vodopád má impozantnú výšku 105 metrov (344 stôp) a šírku viac ako 400 metrov (viac ako 1 300 stôp), čo z neho robí nielen jednu z najväčších prírodných atrakcií Angoly, ale aj jeden z najväčších afrických vodopádov, čo sa týka rozmerov.

Jeden z najväčších afrických vodopádov, o ktorom ste nikdy nepočuli

Vodopády Calandula sú rovnako vysoké ako Viktóriine vodopády a dvakrát vyššie ako Niagarské vodopády. Vodopády Calandula tiež prenášajú rovnaké alebo väčšie množstvo vody ako Viktóriine vodopády, ale cez užšiu šírku rieky, čo spôsobuje, že prietok vody je silnejší. 10 000 návštevníkov ročne môže byť výrazne nadhodnotený odhad. Keď sme sa prechádzali po oboch stranách vodopádu Calandula, videli sme denne nula až troch ďalších návštevníkov.

Ako sa dostať k vodopádom Calandula

Calandula sa nachádza približne 360 km východne od Luandy, hlavného mesta Angoly. Cesta autom trvá približne 6–8 hodín, v závislosti od stavu ciest a počasia. Väčšina trasy vedie po spevnených cestách, ktoré sú však často rozbité. Posledný úsek v blízkosti vodopádov môže byť obzvlášť náročný, najmä na východnej strane a počas alebo po silných dažďoch.

K vodopádom Calandula sa môžete dostať viacerými spôsobmi

Autom (odporúčané): Prenájom vozidla je najlepšou voľbou z hľadiska flexibility. V suchom období stačí vozidlo s vysokou svetlou výškou a pohonom 2WD. Ak sa vydáte mimo hlavných ciest, bezpečnejšie je vozidlo s pohonom 4×4.

Verejnou dopravou: Z Luandy do Malanje premávajú autobusy a minibusy. Vystúpte v Cacuso. Odtiaľ sa miestnou dopravou alebo stopovaním dostanete do mesta Calandula a na západný breh vodopádov Calandula. Je to pomalšie a vyžaduje trpezlivosť. Na východný breh sa dostanete iba taxíkom alebo nejakým súkromným dopravným prostriedkom.

S organizovaným výletom cestovnou kanceláriou (neodporúča sa): Väčšina organizovaných výletov je výrazne predražená alebo zameraná na expatov. Nezávislé cestovanie je v Angole podstatne lacnejšie a prináša väčšie zážitky.

Podrobný popis toho, ako si prenajať auto a dostať sa do Calanduly s nízkym rozpočtom a 4 vyhliadkové miesta, z ktorých je možné vidieť vodopády Calandula nájdete v našom podrobnom sprievodcovi tu: Cestovaťeľov sprievodca Angolou.

Kde sa ubytovať v blízkosti vodopádov Calandula

Ubytovanie v blízkosti vodopádov je obmedzené, ale pre väčšinu cestovateľov postačujúce. Máte na výber dve hlavné možnosti:

1. Pousada Calandula (východná strana)

Pousada sa nachádza v blízkosti hlavného vyhliadkového bodu a ponúka nádherný výhľad z izieb a terasy, je však naozaj predražená. Odporúčame, ak nemáte obmedzený rozpočet a chcete komfort a dobrú polohu. Na území Pousady je možné aj kempovať, ale je to tiež predražené. Ak cestujete s kempingovým vybavením a vozidlom s pohonom 4×4, v blízkosti sa nachádza pekné miesto na kempovanie, asi 500 m od hotela.

2. Ubytovanie v meste Calandula (západná strana)

Ponúka 3-4 cenovo dostupné možnosti, asi 5 od vodopádov. Počítajte s 25 € – 50 € za dvojposteľovú izbu. My sme bývali v hoteli Numina, jedinom s bazénom, a zaplatili sme 25 € za dvojposteľovú izbu.

Kedy navštíviť vodopády Calandula

Najlepší čas na návštevu vodopádov Calandula v plnej kráse je počas alebo tesne po dažďovej sezóne, ktorá trvá od októbra do apríla. V tomto období rieka Lucala stúpa a objem vody padajúcej z útesov je jednoducho úchvatný. Avšak aj v suchom období si vodopády zachovávajú svoju krásu. Hladina vody je nižšia, ale hmla a malebné výhľady zostávajú. Bonus: cesty sú ľahšie prejazdné a je menej hmyzu (najmä komárov).

Tu je niekoľko dôvodov, prečo si toto miesto zaslúži miesto na zozname najznámejších vodopádov v Afrike:

• Veľkosť a sila: S šírkou viac ako 400 metrov a výškou 105 metrov sú vodopády Calandula konkurenciou pre oveľa slávnejšie vodopády na celom kontinente.
• Žiadne davy: Môžete zažiť zázrak prírody bez hord turistov.
• Sen fotografa: Zamlžené útesy, dúhy v rozprašenej vode a džungľa v pozadí z neho robia jeden z najfotogenickejších vodopádov v južnej Afrike.
• Dobrodružstvo mimo bežných turistických ciest: Málokto počul o Calandule a ešte menej ľudí tam bolo. Návšteva tohto miesta dodá vašej ceste skutočný dobrodružný charakter.

Calandula cestovné tipy priamo z terénu

• Vyhnite sa platbám kartou. Angola je hotovostná ekonomika. Prineste si dostatok hotovosti (najlepšie USD alebo EUR) a vymeňte ju na miestach odporúčaných v našom sprievodcovi v Luande.
• Používajte offline mapy. V blízkosti vodopádov je slabý signál. Stiahnite si offline mapy Google Maps a vopred si uložte trasu. Použite aplikáciu Maps.me pre trekingové trasy opísané v sprievodcovi.
• Dávajte pozor na výmole. Cesty v blízkosti Calanduly sa môžu náhle zmeniť z hladkých na silne rozbité – jazdite pomaly a opatrne.
• Pripravte sa na vlhkosť. V okolí vodopádov očakávajte hmlisté podmienky. Chráňte svoju fotografickú výbavu a noste nepremokavú obuv.
• Komunikujte s miestnymi obyvateľmi. Mnohí Angolčania sú srdeční a zvedaví. Niekoľko slov v portugalčine vám veľmi pomôže. Dal som si ostrihať vlasy v meste Calandula. Celá dedina sledovala celý proces 🙂

🌟 Záverečné myšlienky

Zatiaľ čo Angola sa pomaly stáva turistickou destináciou, vodopády Calandula zostávajú jedným z najúžasnejších a najviac nedocenených lákadiel krajiny. Ak hľadáte menej turistickú alternatívu k slávnym vodopádom v Afrike, nemusíte hľadať ďalej. Toto je vaša šanca postaviť sa na okraj hučiacej, hmlou zahalenej priepasti v srdci Afriky – obklopení ničím iným ako prírodou, vetrom a vodou. Pre dobrodruhov, fotografov alebo kohokoľvek, kto má rád africké vodopády, je Calandula destináciou, ktorá splní všetky očakávania.

Tip na 14 dňový itinerár cesty nájdete tu: https://eagleflyfree.com/en/angola/angola-14-days-self-driving-itinerary-luanda-lubango-namibe-tombua-caladula-falls/

Roland Vízner

EagleFlyFree.com

Janko mal na našej ceste okolo sveta jeden obrovský sen: plaviť sa na plachetnici. Obaja sme boli suchozemské krysy, plavili sme tak jedine na ďedkovej plťke na Zemplínskej Šírave alebo sme splavili pár divokých riek, no otvorené vody – to je výzva . Janko na vysokej škole „pričuchol“ k námorníctvu a lákalo ho to čím ďalej, tým viac. 

Po presune do Guatemaly sme sa túlali po pamiatkach a vulkánoch a dumali sme, kam sa posunieme ďalej. Cestou do národného parku Tikal sme prechádzali cez magické Río Dulce, kde kotvia stovky plachetníc. Vraveli sme si: „Fíha, to je pecka!“ Ale ako sa na takú plachetnicu dostať, keď nemáme žiadne skúsenosti ani kontakty?

Hľadali sme spôsoby a našli sme na Facebooku skupinu „Sailboat Hitchhikers and Crew Connection“. Pridali sme sa a napísali inzerát. Priznali sme pravdu a nič len pravdu: nemáme skúsenosti, ale chceme sa učiť, sme šikovní a spoľahliví.

Netrvalo to dlho a ozval sa nám kapitán Alan Donald McDonald  že hladá parťákov na plavbu do Mexika a že nás berie. Haha. Smiali sme sa, že: “Alanko, šak my nič o loďkách nevieme!”. Alan však trval na svojom – a fakticky fakt sme na ďalší deň už na plachetnici prechádzali okolo spomínanej historickej pevnosti a boli sme na lodi 😀 chápete from zero to hero. 

Dali sme si jeden deň rozplavby,  aby sme ešte mohli povedať že:  sorry Alan do tohto nejdeme, vygracali sme sa z podoby a toto nedáme – no nič také sa nestalo. Adventure awaits a my sme už  zrazu robili nákup na plánovaných 5 dní plavby, dali sme si brutál rýchlokurz plachtenia s Alanom – Kanaďanom, ktorý pracuje na ropných vrtoch ako potápač a zvárač a bol to teda riadny týpek. Aj po rokoch sme ostali v kontakte. Nalodili sme sa a došli do Livingstonu  – posledného miesta pevniny, odkiaľ sa vyplávalo do otvorených vôd Karibského mora. Náš cieľ bol ISLA MUJERES v Mexiku. 

Počasie na plavbu bolo síce na hovienko, no Alan tvrdil, že to ako praví morskí vlci dáme ľavou zadnou, a my sme mu ako také suchozemské tupelá pritakali Jediný morský vlk na palube bol však Alan. My sme striedavo prežívali a umierali, no dali sme to. Prvá noc bol riadny masaker: obrovské vlny, číra tma a samota za kormidlom. Striedali sme sa každé dve hodiny, Janko si ma priviazal na lano, aby keď ma zmietne vlna, mohli my vytiahnuť   dnes vieme, že jediný rozdiel by bol ten, že by som sa utopila na lane – lebo loď sa v tme nemá šancu tak rýchlo otočiť a nájsť človeka cez palubu. Pamätám si obrovskú úľavu, keď som sa za kormidlom na chvíľku zahriala vlastným močom. Vlny ma aj tak hneď spláchli z každej strany čo bolo vlastne aj tak jedno, lebo lialo ako z krhly. Človek si časom zvykol, že bol stále mokrý. 

Či lialo, alebo pražilo slnko, šli sme ďalej. Pamätám si ten pocit totálneho presahu sily nekončiacej vody, moment samoty pri splne, keď na chvíľu utíchol vietor a loď stála uprostred oceánu. Prelial ma pocit malosti, vlastnej nedôležitosti – ako kvapka vody v oceáne. No vzápätí mi došlo: bez kvapiek by ten oceán nebol. ( brutálne hlboká filozofia)

Zažili sme obrovské vlny aj zlé počasie, ktoré nás donútilo ilegálne kotviť pri pobreží Belize. Schovávali sme sa v mangrovníkoch, dni sa naťahovali, a nám došlo jedlo. Bolo to komické a zúfalé zároveň. Boli veľkonočné sviatky a presne na Veľký piatok nám došli zásoby. Zachránila nás pobrežná stráž, ktorej sme dali 100 dolárov a z pevniny nám doviezli skromné zásoby. Keď sa počasie upokojilo, vyrazili sme na posledné dni plavby.

Nikdy nezabudneme na ten pocit, keď sme konečne stúpili na pevnú zem a nič sa pod nami nehýbalo. Bolo to dobrodružstvo, ktoré zažiješ raz za život. A prekvapenie na záver: Po vylodení v Mexiku som zistila, že som tehotná a naše bábätko bude námorník, pravý morský vlk.

A ešte treba dodať: Jankovi sa plachtenie zapáčilo natoľko, že si časom urobil kapitánske skúšky na plachetnicu a každý rok otvára ďalším suchozemským krysám nové obzory. Svet plachtenia je nový vesmír pre všetkých dobrodruhov – a zo srdca by sme ho dopriali zažiť každému.

Viac o ich svadobnej ceste, ktorá mala byť okolo sveta, sa dozviete v ich online prezentácií.

Ráno bolo všetko biele a zamrznuté. Bolo už svetlo. Včera večer sme zase prišli po tme. Terén nebol náročný, ale po zotmení vždy prituhlo o niečo naviac. Peacefoot nadával, lebo sme museli prejsť cez potok naboso. Minulý rok na CDT mal omrzliny a vždy, keď musel ísť do studenej vody, hľadal nejakú obchádzku. Málokedy ju našiel a len to zabíjalo čas. Moja agresivita sa mi vrátila o pár minút neskôr, keď sa mi uprostred potoka zhrnula nohavica a ja som si ju, balansujúc na jednej nohe, snažila vytiahnuť naspäť. Keď sme sa obúvali na druhej strane brehu, tak nevedel nájsť svoje rukavice. Škaredo som sa naňho pozrela. Ak si ich zabudol na prvom brehu, bolo jasné, že po ne pôjdem ja a nie on. Už som sa zmierovala s touto myšlienkou, keď ich vytiahol z novo objaveného vrecka. To bolo ale včera. Dnes je nový deň a je krásne slnečno. Peacefoot zohreje vodu na instantné vločky a kávu. Rozprávame sa, raňajkujeme a pomaly sa rozhýbavame. Treba mi na záchod. Zisťujem, že moje tenisky sú zamrznuté na kosť. Požičiam si Peacefoot-ove sandále a vykročím na panenský sneh. Niekto sa nenaučil sklápať záchodovú dosku, takže si musím odhrnúť bielu vrstvičku v dobre vetranej kadibúdke. Keď sa vrátim, Peacefoot je relatívne pobalený. Ja sa potrebujem zohriať z ranného výbehu. Strčíme si topánky pod zadky, aby sme si ich mohli aspoň nasadiť a provizórne zašnurovať. V diaľke počuť štekot, ktorý smeroval ku nám. Za chvíľu okolo nás prefrčí svorka psov a mužské hlasy. Tvárime sa, že ešte spíme, aby sme sa nemuseli rozprávať. Prišiel čas naozaj vyjsť von. Toto je asi najhorší úkon počas dňa v zime. Ráno treba všetko pobaliť. Človek je statický a nemá sa ako zahriať. Prášim tenučký stan, ktorý je „zasnežený“ našou vlhkosťou. Dávam si pauzy na zohriatie rúk. Vždy to robím bez rukavíc, aby som si ich zbytočne nezamočila. Dnes je fakt kosa. Peacefoot len krúti hlavou. Nechápe, ako to tak môžem a dohovára mi, aby som rukavice predsa len použila. Pošlem ho napred. Je zbytočné, aby na mňa čakal, kým zbalím stan. Čím je mu zimšie, tým je nervóznejší. Aj tak mi nemá ako pomôcť. Slnko presvecuje šík cencúľov visiacich zo strechy. Každodenný ranný dvojhodinový rituál je ukončený a aj ja vyrážam za teplom vlastného tela.

Chodník je príjemný. Sledujeme stopy psov a vibrám. Onedlho narazíme na ďalších ľudí. 2. december, začiatok loveckej sezóny na medvede pre lovcov so strelnými zbraňami. Psy sú dravé z nekonečných dní zavretých v klietkach a lovci sú plní očakávania, či niečo ulovia. Otec s jedenásťročným synom, pre ktorého je to po prvýkrát, si spravili ohník vo výmoli stromu po tohtoročnom hurikáne. Jednoduché a šikovné. Nám je zima, ak zastaneme, oni väčšinu dňa prečkajú v pokoji a malý ohník im stačí k ohriatiu. Stretneme ešte zopár ďalších skupín. Dohovárajú sa vysielačkou. Moderný lov. Psy unavia medveďa behom a ten potom vylezie na strom. Prídu lovci a strelia ho. Jednoduché.

Zídeme na asfaltku. Na prašnom parkovisku pri ceste je plno pick-upov. Je ľahké uhádnuť komu patria. Chodník pokračuje krížom cez cestu na ďalší kopec. Rozhodneme sa pre obchádzku. Jednak kvôli snehu, časť chodníka vedie cez pole, a na prešľapávanie chodníka sme nemali energiu; druhak, nevedeli sme, či bol v tých častiach už chodník vyčistený od popadaných stromov (to je ale len taká malá výhovorka). Dnešným cieľom bol hostel, kam sme nechceli prísť za tmy. Pristavili sme pri vianočnej výzdobe, na čo Peacefoot vyhlásil, že sa musíme odfotiť a urobiť z toho vianočnú pohľadnicu. Odfotiť sme sa odfotili, ale ani jeden z nás to nikomu neposlal 😅. Kráčame pomaličky ďalej, keď na nás zakričí chlapík z miesta, čo vyzerá ako mini stavenisko so záhradou, domom a trailerom. Pýta sa, či niečo nepotrebujeme. Neboli sme prví diaľkoví turisti, ktorých videl. Povedal, že po ceste videl chodiť mnohých. On sa sem prisťahoval, aby založil organickú farmu na zvieratá a časom aj na zeleninu. Predstavil nám svoj plán a potom aj pomocníkov, ktorí sa na nás prišli pozrieť. Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Po doplnení vody, ktorú sme až tak nepotrebovali (ale pomoc sa nikdy neodmieta, lebo treba podporiť ľudí v pomáhaní), sme pokračovali ďalej. Pri dlhom státí sa človek ochladí a potom to trvá, kým sa zas zahreje. Vstupujeme naspať na chodník.

Mentálne som bola nastavená na teplú sprchu a posteľ. Ak by sa to v tento večer nesplnilo, bola by som veľmi rozmrzelá. Tiež som si povedala, že ma už nebaví ráno roztápať topánky, chcela som si kúpiť nové s goretexom. Peacefoot bol na tom rovnako. Hneď pri chodníku bol hostel s alpakou farmou. Bohužiaľ, už bolo po sezóne a mali zavreté. Respektíve, mali jednu izbu, ale tú už mal objednanú niekto iný. Kým pani domáca zisťovala, či dotyčná osoba príde, my sme sa zohrievali u nej doma. Privítala nás mačka, ktorá vyznávala štýl „ja sa ťa môžem dotknúť, ale ty mňa nie“. Dvakrát sa po mne ohnala bez varovania, ale potom sa aj tak s radosťou o mňa obtierala. Hneď potom prišiel domáci pán a povedal nám, že ju nemáme chytať, lebo je prchká. No nehovor. Chlapík potvrdil rezerváciu, a tak sme boli „vyhodení“ naspäť na ulicu. Ale len tak trošku. Zavolali sme do hostela v meste Marion, kde mali voľnú izbu a dokonca sa sľúbili po nás prísť. Bol to športový obchod na prízemí a s hostelom na poschodí. Boli sme tam sami. Horúca pizza, obrovská posteľ a pizza z mikrovlnky. Čo viac si môžeš priať….

Svoju cestu som začala v júni 2024 na Crow Head, Newfoundland, Kanada a skončila som v apríli 2025 na Key West, Florida, USA. Prešla som peši 8 960 kilometrov počas štyroch ročných období okorenených horúcou vlnou v Kanade, následkami hurikánu Helena a netradičnou zimou v Spojených štátoch. Kanadskú časť som absolvovala sama, na Apalačskej hrebeňovke ma sprevádzal Peacefoot a na Florida trail to bol Kitty Hawk, ktorým patrí moja vďaka za podporu a spoločnosť.

Viac o Ivkinej ceste sa dozviete v Bratislave 8.11.2025 a tiež v prihláške do Expedičného fondu

Začiatok: 6. 6. 2024 Crow Head, Newfoundland
Koniec: 17. 4. 2025 Key West, Florida
Prejdených 8900 km, 315 dní

Táto cesta bola podporená z Expedičného fondu OZ Cestou necestou