Legendárny Great Himalaya Trail prešli od Nanga Parbatu v Pakistane, cez celé západné a indické Himaláje, až po tretiu najvyššiu horu sveta – kráľovnú Kančenčongu na úplnom východe Nepálu ♥️

📏 3 616 kilometrov
🗓️ 215 dní kráčania
⬆️ 163 000 výškových metrov – čo je, akoby 45-krát vystúpili na Everest z jeho základného tábora

Počas expedície prešli 61 vysokohorských sediel, z toho 20 nad 5 000 m n. m. a 16 nad 4 000 m n. m.
Posledných 46 dní kráčali bez prestávky, aby sa stihli vrátiť domov na Vianoce.

V závere expedície začali večer čo večer zisťovať, či sa niekomu v minulosti podarilo túto trasu prejsť súvisle, na jeden záťah. Z dostupných informácií vyplynulo, že sa to v celej histórii podarilo iba jednej jedinej expedícii – v roku 1981, vedenej Petrom Hillarym, synom Edmunda Hillaryho. Výprava niesla názov
„Trans Himalaya 1981 – First Across the Roof of the World“ a trvala 10 mesiacov.

Detailným štúdiom ich trasy však Mišo a Sofia zistili zásadnú skutočnosť – posledných približne 500 km táto expedícia opustila hlavný himalájsky hrebeň a smerovala ku K2, ktorá už patrí do pohoria Karakoram. Veľký prechod tak nebol ukončený priamo na konci Himalájí, pod Nanga Parbatom, čo ponechalo otvorenú možnosť dokončiť túto výzvu čisto v rámci Himalájí.

✨ Sofia sa 15. decembra 2025 stala pravdepodobne prvou ženou na svete, ktorá prešla Himaláje súvisle od pakistanskej hranice až po Kančenčongu (3 282 km).
✨ Mišo sa stal pravdepodobne prvým človekom na svete, ktorý prešiel súvisle od najzápadnejšej himalájskej osemtisícovky až po tú najvýchodnejšiu.

Táto expedícia bola podporená aj z Expedičného fondu OZ Cestou necestou, ktorý vznikol z príspevkov verejnosti a z 2 % z daní. Vďaka patrí všetkým, ktorí prispeli – aj vďaka nim sa Mišo a Sofia mohli dostať až na koniec Himalájí.

Vypočuť si ich príbehy budete môcť na festivale Cestou necestou v Bratislave, 27.2. – 1.3.2026. V piatok povie Mišo o prechode Pakistanu, v sobotu so Sofiou porozprávajú o Indií a v nedeľu o Nepále.

Viac fotiek a informácií nájdete v statuse na Mišovom Facebooku.

Digitálne kasína a informačné portály ako dnesnicasinobonus.com dokazujú, že hranie nemusí byť iba zábava – ale aj súčasť zdravého a udržateľného ekonomického systému, ktorý prináša príležitosti pre cestovný ruch, IT sektor a regionálny rozvoj.

Čo je herný turizmus a prečo rastie práve na Slovensku

Herný turizmus znamená cestovanie za zábavou a zážitkami spojenými s hraním kasínových hier – v kamenných kasínach alebo online. Ide o fenomén, ktorý prináša nové skupiny návštevníkov, zvyšuje dopyt po ubytovaní, gastronómii a doplnkových službách.

Slovensko vyniká svojou geografickou polohou, bezpečím a kvalitnou infraštruktúrou. V mestách ako Bratislava, Košice či Žilina rastie počet zábavných podnikov aj moderných herných zón, ktoré priťahujú nielen domácich, ale aj českých, rakúskych a poľských turistov.

Právne prostredie a regulácia hazardu na Slovensku

Slovenská legislatíva v oblasti hazardu je moderná a prísne regulovaná. Základom je Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, ktorý vytvára jasné pravidlá pre:

• udeľovanie licencií prevádzkovateľom hazardných hier,
• ochranu hráčov a zodpovedné hranie,
• transparentnosť daňových tokov,
• dohľad nad online kasínami a herňami.

Citácia zo zákona:

„Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný zabezpečiť, aby hranie bolo férové, transparentné a aby nedochádzalo k porušeniu ochrany spotrebiteľa.“
 (Zákon č. 30/2019 Z. z., § 7 ods. 2)

Legislatíva tak vytvára prostredie, v ktorom sa hazardné hry stávajú súčasťou kontrolovanej ekonomiky a prispievajú k rozvoju digitálneho trhu.

Ekonomický prínos herného turizmu

Rozvoj herného turizmu na Slovensku má niekoľko kľúčových ekonomických efektov:

Z hľadiska makroekonomiky herný turizmus prispieva k diverzifikácii hospodárstva – prináša nové príjmy do rozpočtov, vytvára pracovné miesta a podporuje turizmus mimo hlavného mesta.

Online kasína vs. kamenné kasína: konkurencia alebo partnerstvo?

Herný sektor na Slovensku dnes stojí na dvoch pilieroch: kamenných kasínach a online kasínach.
 Namiesto súperenia sa čoraz viac ukazuje, že tieto formy zábavy sa môžu navzájom dopĺňať.

Kamenné kasína priťahujú zahraničných turistov, ktorí prichádzajú za luxusným prostredím, gastronomickými službami a spoločenskou atmosférou.
 Online kasína naopak otvárajú priestor pre digitálnych turistov – hráčov, ktorí spoznávajú značky, bonusy a hry ešte pred tým, ako navštívia fyzickú prevádzku.

Jedným z najväčších lákadiel online kasín sú bonusové programy a voľné zatočenia, známe ako free spiny. Hráči môžu tieto odmeny využiť bez finančného rizika, čo zvyšuje ich záujem o skúšanie nových hier a platforiem.

Príkladom je ponuka free spiny dnes bez vkladu na dnesnekasinovebonusy.com, ktorá umožňuje hráčom bezplatne otestovať populárne sloty. Tieto promo akcie vytvárajú dôležitý most medzi online svetom a reálnym turizmom — pretože mnohí hráči neskôr navštívia slovenské kasína osobne.

Tak vzniká synergia: online prostredie slúži ako marketingový kanál a nástroj propagácie, zatiaľ čo kamenné kasína ponúkajú autentický zážitok a turistický servis.

Sociálne a kultúrne efekty herného turizmu

Herný turizmus má aj kultúrny rozmer. Mnohé slovenské mestá zaznamenali, že vďaka investíciám do herných rezortov sa rozvíja aj okolitá infraštruktúra – hotely, reštaurácie, wellness centrá a kultúrne akcie.

Príklady pozitívneho vplyvu:

• Bratislava – nové hotely v blízkosti kasínového centra prinášajú 200+ pracovných miest,
• Košice – herné kluby podporujú mestské podujatia,
• Žilina – rast dopytu po kongresových a eventových službách.

Tento model ukazuje, že herný turizmus nie je izolovaným javom, ale katalyzátorom modernizácie regiónov.

Budúcnosť herného turizmu: technológie a zodpovednosť

S rozvojom technológií, ako sú mobilné aplikácie, VR a AR hry, sa herný turizmus presúva do novej éry. Slovensko sa môže stať regionálnym lídrom v kombinácii tradičného a digitálneho zážitku.

Zároveň rastie dôraz na zodpovedné hranie – stanovenie limitov, prevencia závislosti a vzdelávanie hráčov.
 Štátna správa i prevádzkovatelia čoraz viac spolupracujú na tom, aby bol sektor nielen ziskový, ale aj eticky a sociálne udržateľný.

Záver: Herný turizmus ako motor slovenskej ekonomiky

Herný turizmus na Slovensku spája zábavu, ekonomiku a inovácie.
 Vďaka rozumnej regulácii, investíciám do technológií a strategickému prepájaniu online a offline sveta sa Slovensko stáva vzorom pre región.

Kamenné kasína prinášajú luxus a spoločenský život, online kasína zas moderný prístup, pohodlie a globálny dosah. Spolu môžu vytvoriť nový typ turizmu, ktorý zaručí krajine dlhodobý rast, pracovné miesta a atraktívnu medzinárodnú reputáciu.

Vodopády Calandula sú tvorené riekou Lucala, prítokom mohutnej angolskej rieky Cuanza. Vodopád má impozantnú výšku 105 metrov (344 stôp) a šírku viac ako 400 metrov (viac ako 1 300 stôp), čo z neho robí nielen jednu z najväčších prírodných atrakcií Angoly, ale aj jeden z najväčších afrických vodopádov, čo sa týka rozmerov.

Jeden z najväčších afrických vodopádov, o ktorom ste nikdy nepočuli

Vodopády Calandula sú rovnako vysoké ako Viktóriine vodopády a dvakrát vyššie ako Niagarské vodopády. Vodopády Calandula tiež prenášajú rovnaké alebo väčšie množstvo vody ako Viktóriine vodopády, ale cez užšiu šírku rieky, čo spôsobuje, že prietok vody je silnejší. 10 000 návštevníkov ročne môže byť výrazne nadhodnotený odhad. Keď sme sa prechádzali po oboch stranách vodopádu Calandula, videli sme denne nula až troch ďalších návštevníkov.

Ako sa dostať k vodopádom Calandula

Calandula sa nachádza približne 360 km východne od Luandy, hlavného mesta Angoly. Cesta autom trvá približne 6–8 hodín, v závislosti od stavu ciest a počasia. Väčšina trasy vedie po spevnených cestách, ktoré sú však často rozbité. Posledný úsek v blízkosti vodopádov môže byť obzvlášť náročný, najmä na východnej strane a počas alebo po silných dažďoch.

K vodopádom Calandula sa môžete dostať viacerými spôsobmi

Autom (odporúčané): Prenájom vozidla je najlepšou voľbou z hľadiska flexibility. V suchom období stačí vozidlo s vysokou svetlou výškou a pohonom 2WD. Ak sa vydáte mimo hlavných ciest, bezpečnejšie je vozidlo s pohonom 4×4.

Verejnou dopravou: Z Luandy do Malanje premávajú autobusy a minibusy. Vystúpte v Cacuso. Odtiaľ sa miestnou dopravou alebo stopovaním dostanete do mesta Calandula a na západný breh vodopádov Calandula. Je to pomalšie a vyžaduje trpezlivosť. Na východný breh sa dostanete iba taxíkom alebo nejakým súkromným dopravným prostriedkom.

S organizovaným výletom cestovnou kanceláriou (neodporúča sa): Väčšina organizovaných výletov je výrazne predražená alebo zameraná na expatov. Nezávislé cestovanie je v Angole podstatne lacnejšie a prináša väčšie zážitky.

Podrobný popis toho, ako si prenajať auto a dostať sa do Calanduly s nízkym rozpočtom a 4 vyhliadkové miesta, z ktorých je možné vidieť vodopády Calandula nájdete v našom podrobnom sprievodcovi tu: Cestovaťeľov sprievodca Angolou.

Kde sa ubytovať v blízkosti vodopádov Calandula

Ubytovanie v blízkosti vodopádov je obmedzené, ale pre väčšinu cestovateľov postačujúce. Máte na výber dve hlavné možnosti:

1. Pousada Calandula (východná strana)

Pousada sa nachádza v blízkosti hlavného vyhliadkového bodu a ponúka nádherný výhľad z izieb a terasy, je však naozaj predražená. Odporúčame, ak nemáte obmedzený rozpočet a chcete komfort a dobrú polohu. Na území Pousady je možné aj kempovať, ale je to tiež predražené. Ak cestujete s kempingovým vybavením a vozidlom s pohonom 4×4, v blízkosti sa nachádza pekné miesto na kempovanie, asi 500 m od hotela.

2. Ubytovanie v meste Calandula (západná strana)

Ponúka 3-4 cenovo dostupné možnosti, asi 5 od vodopádov. Počítajte s 25 € – 50 € za dvojposteľovú izbu. My sme bývali v hoteli Numina, jedinom s bazénom, a zaplatili sme 25 € za dvojposteľovú izbu.

Kedy navštíviť vodopády Calandula

Najlepší čas na návštevu vodopádov Calandula v plnej kráse je počas alebo tesne po dažďovej sezóne, ktorá trvá od októbra do apríla. V tomto období rieka Lucala stúpa a objem vody padajúcej z útesov je jednoducho úchvatný. Avšak aj v suchom období si vodopády zachovávajú svoju krásu. Hladina vody je nižšia, ale hmla a malebné výhľady zostávajú. Bonus: cesty sú ľahšie prejazdné a je menej hmyzu (najmä komárov).

Tu je niekoľko dôvodov, prečo si toto miesto zaslúži miesto na zozname najznámejších vodopádov v Afrike:

• Veľkosť a sila: S šírkou viac ako 400 metrov a výškou 105 metrov sú vodopády Calandula konkurenciou pre oveľa slávnejšie vodopády na celom kontinente.
• Žiadne davy: Môžete zažiť zázrak prírody bez hord turistov.
• Sen fotografa: Zamlžené útesy, dúhy v rozprašenej vode a džungľa v pozadí z neho robia jeden z najfotogenickejších vodopádov v južnej Afrike.
• Dobrodružstvo mimo bežných turistických ciest: Málokto počul o Calandule a ešte menej ľudí tam bolo. Návšteva tohto miesta dodá vašej ceste skutočný dobrodružný charakter.

Calandula cestovné tipy priamo z terénu

• Vyhnite sa platbám kartou. Angola je hotovostná ekonomika. Prineste si dostatok hotovosti (najlepšie USD alebo EUR) a vymeňte ju na miestach odporúčaných v našom sprievodcovi v Luande.
• Používajte offline mapy. V blízkosti vodopádov je slabý signál. Stiahnite si offline mapy Google Maps a vopred si uložte trasu. Použite aplikáciu Maps.me pre trekingové trasy opísané v sprievodcovi.
• Dávajte pozor na výmole. Cesty v blízkosti Calanduly sa môžu náhle zmeniť z hladkých na silne rozbité – jazdite pomaly a opatrne.
• Pripravte sa na vlhkosť. V okolí vodopádov očakávajte hmlisté podmienky. Chráňte svoju fotografickú výbavu a noste nepremokavú obuv.
• Komunikujte s miestnymi obyvateľmi. Mnohí Angolčania sú srdeční a zvedaví. Niekoľko slov v portugalčine vám veľmi pomôže. Dal som si ostrihať vlasy v meste Calandula. Celá dedina sledovala celý proces 🙂

🌟 Záverečné myšlienky

Zatiaľ čo Angola sa pomaly stáva turistickou destináciou, vodopády Calandula zostávajú jedným z najúžasnejších a najviac nedocenených lákadiel krajiny. Ak hľadáte menej turistickú alternatívu k slávnym vodopádom v Afrike, nemusíte hľadať ďalej. Toto je vaša šanca postaviť sa na okraj hučiacej, hmlou zahalenej priepasti v srdci Afriky – obklopení ničím iným ako prírodou, vetrom a vodou. Pre dobrodruhov, fotografov alebo kohokoľvek, kto má rád africké vodopády, je Calandula destináciou, ktorá splní všetky očakávania.

Tip na 14 dňový itinerár cesty nájdete tu: https://eagleflyfree.com/en/angola/angola-14-days-self-driving-itinerary-luanda-lubango-namibe-tombua-caladula-falls/

Roland Vízner

EagleFlyFree.com

Janko mal na našej ceste okolo sveta jeden obrovský sen: plaviť sa na plachetnici. Obaja sme boli suchozemské krysy, plavili sme tak jedine na ďedkovej plťke na Zemplínskej Šírave alebo sme splavili pár divokých riek, no otvorené vody – to je výzva . Janko na vysokej škole „pričuchol“ k námorníctvu a lákalo ho to čím ďalej, tým viac. 

Po presune do Guatemaly sme sa túlali po pamiatkach a vulkánoch a dumali sme, kam sa posunieme ďalej. Cestou do národného parku Tikal sme prechádzali cez magické Río Dulce, kde kotvia stovky plachetníc. Vraveli sme si: „Fíha, to je pecka!“ Ale ako sa na takú plachetnicu dostať, keď nemáme žiadne skúsenosti ani kontakty?

Hľadali sme spôsoby a našli sme na Facebooku skupinu „Sailboat Hitchhikers and Crew Connection“. Pridali sme sa a napísali inzerát. Priznali sme pravdu a nič len pravdu: nemáme skúsenosti, ale chceme sa učiť, sme šikovní a spoľahliví.

Netrvalo to dlho a ozval sa nám kapitán Alan Donald McDonald  že hladá parťákov na plavbu do Mexika a že nás berie. Haha. Smiali sme sa, že: “Alanko, šak my nič o loďkách nevieme!”. Alan však trval na svojom – a fakticky fakt sme na ďalší deň už na plachetnici prechádzali okolo spomínanej historickej pevnosti a boli sme na lodi 😀 chápete from zero to hero. 

Dali sme si jeden deň rozplavby,  aby sme ešte mohli povedať že:  sorry Alan do tohto nejdeme, vygracali sme sa z podoby a toto nedáme – no nič také sa nestalo. Adventure awaits a my sme už  zrazu robili nákup na plánovaných 5 dní plavby, dali sme si brutál rýchlokurz plachtenia s Alanom – Kanaďanom, ktorý pracuje na ropných vrtoch ako potápač a zvárač a bol to teda riadny týpek. Aj po rokoch sme ostali v kontakte. Nalodili sme sa a došli do Livingstonu  – posledného miesta pevniny, odkiaľ sa vyplávalo do otvorených vôd Karibského mora. Náš cieľ bol ISLA MUJERES v Mexiku. 

Počasie na plavbu bolo síce na hovienko, no Alan tvrdil, že to ako praví morskí vlci dáme ľavou zadnou, a my sme mu ako také suchozemské tupelá pritakali Jediný morský vlk na palube bol však Alan. My sme striedavo prežívali a umierali, no dali sme to. Prvá noc bol riadny masaker: obrovské vlny, číra tma a samota za kormidlom. Striedali sme sa každé dve hodiny, Janko si ma priviazal na lano, aby keď ma zmietne vlna, mohli my vytiahnuť   dnes vieme, že jediný rozdiel by bol ten, že by som sa utopila na lane – lebo loď sa v tme nemá šancu tak rýchlo otočiť a nájsť človeka cez palubu. Pamätám si obrovskú úľavu, keď som sa za kormidlom na chvíľku zahriala vlastným močom. Vlny ma aj tak hneď spláchli z každej strany čo bolo vlastne aj tak jedno, lebo lialo ako z krhly. Človek si časom zvykol, že bol stále mokrý. 

Či lialo, alebo pražilo slnko, šli sme ďalej. Pamätám si ten pocit totálneho presahu sily nekončiacej vody, moment samoty pri splne, keď na chvíľu utíchol vietor a loď stála uprostred oceánu. Prelial ma pocit malosti, vlastnej nedôležitosti – ako kvapka vody v oceáne. No vzápätí mi došlo: bez kvapiek by ten oceán nebol. ( brutálne hlboká filozofia)

Zažili sme obrovské vlny aj zlé počasie, ktoré nás donútilo ilegálne kotviť pri pobreží Belize. Schovávali sme sa v mangrovníkoch, dni sa naťahovali, a nám došlo jedlo. Bolo to komické a zúfalé zároveň. Boli veľkonočné sviatky a presne na Veľký piatok nám došli zásoby. Zachránila nás pobrežná stráž, ktorej sme dali 100 dolárov a z pevniny nám doviezli skromné zásoby. Keď sa počasie upokojilo, vyrazili sme na posledné dni plavby.

Nikdy nezabudneme na ten pocit, keď sme konečne stúpili na pevnú zem a nič sa pod nami nehýbalo. Bolo to dobrodružstvo, ktoré zažiješ raz za život. A prekvapenie na záver: Po vylodení v Mexiku som zistila, že som tehotná a naše bábätko bude námorník, pravý morský vlk.

A ešte treba dodať: Jankovi sa plachtenie zapáčilo natoľko, že si časom urobil kapitánske skúšky na plachetnicu a každý rok otvára ďalším suchozemským krysám nové obzory. Svet plachtenia je nový vesmír pre všetkých dobrodruhov – a zo srdca by sme ho dopriali zažiť každému.

Viac o ich svadobnej ceste, ktorá mala byť okolo sveta, sa dozviete v ich online prezentácií.

Ráno bolo všetko biele a zamrznuté. Bolo už svetlo. Včera večer sme zase prišli po tme. Terén nebol náročný, ale po zotmení vždy prituhlo o niečo naviac. Peacefoot nadával, lebo sme museli prejsť cez potok naboso. Minulý rok na CDT mal omrzliny a vždy, keď musel ísť do studenej vody, hľadal nejakú obchádzku. Málokedy ju našiel a len to zabíjalo čas. Moja agresivita sa mi vrátila o pár minút neskôr, keď sa mi uprostred potoka zhrnula nohavica a ja som si ju, balansujúc na jednej nohe, snažila vytiahnuť naspäť. Keď sme sa obúvali na druhej strane brehu, tak nevedel nájsť svoje rukavice. Škaredo som sa naňho pozrela. Ak si ich zabudol na prvom brehu, bolo jasné, že po ne pôjdem ja a nie on. Už som sa zmierovala s touto myšlienkou, keď ich vytiahol z novo objaveného vrecka. To bolo ale včera. Dnes je nový deň a je krásne slnečno. Peacefoot zohreje vodu na instantné vločky a kávu. Rozprávame sa, raňajkujeme a pomaly sa rozhýbavame. Treba mi na záchod. Zisťujem, že moje tenisky sú zamrznuté na kosť. Požičiam si Peacefoot-ove sandále a vykročím na panenský sneh. Niekto sa nenaučil sklápať záchodovú dosku, takže si musím odhrnúť bielu vrstvičku v dobre vetranej kadibúdke. Keď sa vrátim, Peacefoot je relatívne pobalený. Ja sa potrebujem zohriať z ranného výbehu. Strčíme si topánky pod zadky, aby sme si ich mohli aspoň nasadiť a provizórne zašnurovať. V diaľke počuť štekot, ktorý smeroval ku nám. Za chvíľu okolo nás prefrčí svorka psov a mužské hlasy. Tvárime sa, že ešte spíme, aby sme sa nemuseli rozprávať. Prišiel čas naozaj vyjsť von. Toto je asi najhorší úkon počas dňa v zime. Ráno treba všetko pobaliť. Človek je statický a nemá sa ako zahriať. Prášim tenučký stan, ktorý je „zasnežený“ našou vlhkosťou. Dávam si pauzy na zohriatie rúk. Vždy to robím bez rukavíc, aby som si ich zbytočne nezamočila. Dnes je fakt kosa. Peacefoot len krúti hlavou. Nechápe, ako to tak môžem a dohovára mi, aby som rukavice predsa len použila. Pošlem ho napred. Je zbytočné, aby na mňa čakal, kým zbalím stan. Čím je mu zimšie, tým je nervóznejší. Aj tak mi nemá ako pomôcť. Slnko presvecuje šík cencúľov visiacich zo strechy. Každodenný ranný dvojhodinový rituál je ukončený a aj ja vyrážam za teplom vlastného tela.

Chodník je príjemný. Sledujeme stopy psov a vibrám. Onedlho narazíme na ďalších ľudí. 2. december, začiatok loveckej sezóny na medvede pre lovcov so strelnými zbraňami. Psy sú dravé z nekonečných dní zavretých v klietkach a lovci sú plní očakávania, či niečo ulovia. Otec s jedenásťročným synom, pre ktorého je to po prvýkrát, si spravili ohník vo výmoli stromu po tohtoročnom hurikáne. Jednoduché a šikovné. Nám je zima, ak zastaneme, oni väčšinu dňa prečkajú v pokoji a malý ohník im stačí k ohriatiu. Stretneme ešte zopár ďalších skupín. Dohovárajú sa vysielačkou. Moderný lov. Psy unavia medveďa behom a ten potom vylezie na strom. Prídu lovci a strelia ho. Jednoduché.

Zídeme na asfaltku. Na prašnom parkovisku pri ceste je plno pick-upov. Je ľahké uhádnuť komu patria. Chodník pokračuje krížom cez cestu na ďalší kopec. Rozhodneme sa pre obchádzku. Jednak kvôli snehu, časť chodníka vedie cez pole, a na prešľapávanie chodníka sme nemali energiu; druhak, nevedeli sme, či bol v tých častiach už chodník vyčistený od popadaných stromov (to je ale len taká malá výhovorka). Dnešným cieľom bol hostel, kam sme nechceli prísť za tmy. Pristavili sme pri vianočnej výzdobe, na čo Peacefoot vyhlásil, že sa musíme odfotiť a urobiť z toho vianočnú pohľadnicu. Odfotiť sme sa odfotili, ale ani jeden z nás to nikomu neposlal 😅. Kráčame pomaličky ďalej, keď na nás zakričí chlapík z miesta, čo vyzerá ako mini stavenisko so záhradou, domom a trailerom. Pýta sa, či niečo nepotrebujeme. Neboli sme prví diaľkoví turisti, ktorých videl. Povedal, že po ceste videl chodiť mnohých. On sa sem prisťahoval, aby založil organickú farmu na zvieratá a časom aj na zeleninu. Predstavil nám svoj plán a potom aj pomocníkov, ktorí sa na nás prišli pozrieť. Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Po doplnení vody, ktorú sme až tak nepotrebovali (ale pomoc sa nikdy neodmieta, lebo treba podporiť ľudí v pomáhaní), sme pokračovali ďalej. Pri dlhom státí sa človek ochladí a potom to trvá, kým sa zas zahreje. Vstupujeme naspať na chodník.

Mentálne som bola nastavená na teplú sprchu a posteľ. Ak by sa to v tento večer nesplnilo, bola by som veľmi rozmrzelá. Tiež som si povedala, že ma už nebaví ráno roztápať topánky, chcela som si kúpiť nové s goretexom. Peacefoot bol na tom rovnako. Hneď pri chodníku bol hostel s alpakou farmou. Bohužiaľ, už bolo po sezóne a mali zavreté. Respektíve, mali jednu izbu, ale tú už mal objednanú niekto iný. Kým pani domáca zisťovala, či dotyčná osoba príde, my sme sa zohrievali u nej doma. Privítala nás mačka, ktorá vyznávala štýl „ja sa ťa môžem dotknúť, ale ty mňa nie“. Dvakrát sa po mne ohnala bez varovania, ale potom sa aj tak s radosťou o mňa obtierala. Hneď potom prišiel domáci pán a povedal nám, že ju nemáme chytať, lebo je prchká. No nehovor. Chlapík potvrdil rezerváciu, a tak sme boli „vyhodení“ naspäť na ulicu. Ale len tak trošku. Zavolali sme do hostela v meste Marion, kde mali voľnú izbu a dokonca sa sľúbili po nás prísť. Bol to športový obchod na prízemí a s hostelom na poschodí. Boli sme tam sami. Horúca pizza, obrovská posteľ a pizza z mikrovlnky. Čo viac si môžeš priať….

Svoju cestu som začala v júni 2024 na Crow Head, Newfoundland, Kanada a skončila som v apríli 2025 na Key West, Florida, USA. Prešla som peši 8 960 kilometrov počas štyroch ročných období okorenených horúcou vlnou v Kanade, následkami hurikánu Helena a netradičnou zimou v Spojených štátoch. Kanadskú časť som absolvovala sama, na Apalačskej hrebeňovke ma sprevádzal Peacefoot a na Florida trail to bol Kitty Hawk, ktorým patrí moja vďaka za podporu a spoločnosť.

Viac o Ivkinej ceste sa dozviete v Bratislave 8.11.2025 a tiež v prihláške do Expedičného fondu

Začiatok: 6. 6. 2024 Crow Head, Newfoundland
Koniec: 17. 4. 2025 Key West, Florida
Prejdených 8900 km, 315 dní

Táto cesta bola podporená z Expedičného fondu OZ Cestou necestou