„Nechávam sa inšpirovať šoférmi stopnutých vozidiel.“ (Peter „Hogy“ Hoferek)
Hogy je bývalý programátor, ktorého omrzel „obyčajný život“ a tak sa vydal prestopovať svet. Nepotrpí si na luxus ani nie je fanúšikom turistických atrakcií a tak sa mu darí cestovať s veľmi nízkymi nákladmi. Stretáva sa s miestnymi ľuďmi, prespáva u nich a popri tom zažíva úžasné zážitky.
Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.
Sloboda, dobrodružstvo, poznanie.
Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
Išiel by som len tak za nosom bez plánov na tak dlho, ako by ma to bavilo. Zrejme niekde do teplých krajín, zimu nemám rád.
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
Úžasné indonézske koláčiky obsahujúce ryžovú múku, kokosové mlieko, banány, jack fruit a všakovaké iné ovocie, ktorého slovenské názvy ani neexistujú. Toto stačí zabaliť do banánového listu a pochúťka je na svete. Ani si nevieš predstaviť, ako mi chýbajú takéto svieže pochúťky.
Cestuješ väčšinou sám alebo s niekým?
U mňa je to takmer 50:50. Najradšej cestujem s priateľkou, ale nevadí mi túlať sa aj sám. Všetko má svoje plusy aj mínusy. Ale vo väčšej ako dvojčlennej skupine by som už nešiel.
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
Papiere a voskovky, aby som si mohol robiť stopovacie tabuľky. Taktiež nôž a pevný povraz nemôže chýbať, s tým sa dá rôzne improvizovať.
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Asi nikdy nezabudnem na pohreb v Kambodži a svadbu v Kazachstane. Ocitol som sa tam úplne náhodou, no bolo zaujímavé stať sa toho súčasťou a zblízka sledovať ich tradície a rituály. Napríklad ten kambodžský pohreb môže trvať aj týždeň a nik nesmúti, len sa každú chvíľu spoločne modlia a to vo dne v noci. Kazašská svadba je veľmi okázalá, hoc sú snúbenci chudobní. Na svadbu sa privezú limuzínou, pozvú aj 500 hostí, stojí ich to veľké peniaze a potom to aj niekoľko rokov splácajú.
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
Stopovanie v západnej Číne pri úplnej jazykovej bariére a jazda motorkou cez rozpadnuté mosty na Borneu, kde nás od pádu do rieky často delila len úzka doska, cez ktorú bolo treba prefrčať.
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
V podstate asi len to, že ma okradli. Na ostrove Bali mi zmizol fotoaparát zo stanu, kým som sa bol okúpať v mori. Ale tak neberiem to nijako tragicky. V konečnom dôsledku je to len zaujímavý zážitok.
Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
Nešiel. Na Bali je podľa mňa príliš veľa domácich skazených turizmom. Je tam síce pár pekných miest, ale radšej pôjdem tam, kde sa snáď budem cítiť príjemnejšie… možno nazad do Iránu či post-sovietskych krajín.
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
Nechávam sa inšpirovať šoférmi stopnutých vozidiel a inými miestnymi, alebo to nechávam na úplnú náhodu. Spávam v stane či u miestnych zadarmo. Nad nocľahom začínam rozmýšľať obyčajne, až keď sa stmieva.
Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
Stopovanie v západnej Číne a Mjanmarsku bolo niekedy neuveriteľne vyčerpávajúce vďaka tomu, že nechápali koncept stopovania a komunikácia bola takmer nemožná. Niekedy som si prial sa odtiaľ preteleportovať niekam inam, no domov sa mi ešte nechcelo, hoc ma tam čakala nedočkavá priateľka.
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
Kazachstan, za 3 týždne v tejto krajine som si kúpil len 2 chleby, inak som všetko dostal od miestnych, ktorí ma pravidelne pozývali domov a kŕmili… a to som im vravel, že nech mi už nič nedávajú do batohu, lebo už to ani neodnesiem. Arménsko, Gruzínsko a Irán boli na tom dosť podobne.
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
Už nie. Kedysi som hltal príbehy iných cestovateľov, ale teraz si vystačím so svojimi.
Máš nejaký cestovateľský sen?
Mám ich veľa, ale taký najväčší je asi prestopovať Ameriku od Čile po Aljašku – v trvaní asi jedného roku.
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
Chcel by som si rozbehnúť reštauráciu so svetovou kuchyňou a keď sa uchytí, mať z toho pasívny príjem, aby som mal dostatok peňazí na pokojný život a občasné cestovateľské úlety. Svoju energiu by som potom chcel viac venovať na pomoc ľudom v chudobných krajinách.
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
Ukážkou, že cestovanie nemusí byť len pre bohatých a dokáže človeka obohatiť a otvoriť mu oči. Že aj keď sa hovorí, že všade dobre, doma najlepšie, nie je zlé aspoň občas vystrčiť päty z domu. 🙂
Stretnúť Hogyho, vypočuť si jeho prezentáciu o Západnej Číne a diskutovať s ním budete môcť v Bratislave 8.11.2015.