Kedy si bol prvýkrát v zahraničí a kedy začala tvoja „cestovateľská kariéra“?

Cestovať som začal ako-16 ročný, s kamarátom sme šli stopom do Holandska, dodnes na túto cestu rád spomínam. Trochu neskôr som prestopoval celú Európu a hneď, ako sa objavili lacné letenky, som sa vydal mimo Európu.

A potom si sa stal sprievodcom? Alebo čo bolo medzitým? Pracoval si aj niekde v zahraničí – na inom kontinente? Alebo ako dobrovoľník? Ako si sa dostal k sprevádzaniu a čo ťa k nemu viedlo? Robíš aj niečo iné?

Pracoval som na mnohých manažérskych pozíciách, keďže som vyštudovaný IT-čkár. S cestovaním to teda súviselo len tak, že som mal možnosť zarobiť dostatok peňazí na cestovanie. Časom som si však uvedomil, že peniaze síce sú, no nejako nie je dostatočne veľa času, dvojtýždňové dovolenky som cestovaním nazývať odmietal. Rozhodol som sa preto pre radikálny krok, ukončil som svoju IT kariéru, dal som výpoveď a odišiel som žiť do Indonézie. Tam som už začal pripravovať programy pre Victory Travel a od roku 2006 sa už vlastne živím len cestovaním. Cestovaním našich klientov. 🙂

Pod sopkou Merapi na Jave — Na jazere Tonle Sap v Kambodži

Nechcel si v niektorej konkrétnej krajine ostať žiť?

Nie, nikdy som nechcel žiť trvalo mimo Európy. Zostať niekde rok – dva je úplne v poriadku, ale doma sa cítim len v západnej Európe, kam rátam aj Bratislavu.

Okrem sprevádzania chodíš stále na nové miesta? Ktoré nové miesto z posledných rokov ťa oslovilo najviac a prečo?

Posledné roky som objavil surf a tak sa moje cestovateľské aktivity posledného obdobia týkajú najmä objavovania surferských spotov. 🙂 Stále sa však najradšej pohybujem po rôznych častiach Indonézie, nedávno som sa vrátil z cestovateľského Disneylandu – Nového Zélandu, ktorý je však, napriek strašnej komercii, vizuálne atraktívny.

Aká bola tvoja vôbec najdlhšia expedícia a aká zasa finančne najmastnejšia?

Nemám za sebou expedície, ktorých dĺžka by vyrazila dych, na cestách som zvyčajne netrávil viac ako tri mesiace, štandardne v priemere asi mesiac. Cestoval som vždy pomerne low costovo, neviem teda ani ohúriť nejakou sumou, ktorú by som počas cesty minul.

Čo inak čítaš na cestách – okrem informačných tabúľ a spol.? 🙂 Zapôsobila na teba v tomto smere nejaká kniha?

Z domu si so sebou vždy samozrejme beriem bedeker, okrem toho 2 – 3 knižky, beletriu, na ktorú doma nemám čas. Jet leg smerom na východ mi prvé dni vôbec nedáva spať, preto sa venujem literatúre najmä počas týchto dní. Vo väčšine krajín mám aj nejaký obľúbený backpackerský second hand s knižkami, kde sa vždy zastavím a vyberiem si nejaký paperback na cestu.

Máš ešte nejaký cestovateľský sen – kam by si sa rád pozrel?

Niekedy by som si rád pozrel USA. A niekedy zas nie. 🙂

Keď cestuješ sám, chodíš do hotelov, hostelov, stanuješ, skúšal si couchsurfing či Airbnb? Alebo čo rád robíš na cestách?

Je to rôzne, využívam všetky spomenuté typy ubytovania, záleží aj od toho, s kým cestujem, v akej krajine… Musím však povedať, že v poslednej dobe sa už neubytovávam v ubytovniach nízkeho štandardu, ktoré by som ešte pre pár rokmi bez problémov zvládol.

Zažil si niekedy situáciu, keď ti išlo o život? Ako si to vyriešil?

Napadá mi zážitok už ako sprievodcu v Nepále. Po prechode z Tibetu sme boli svedkami obrovských zosuvov pôdy, cesta sa zosunula na mnohých úsekoch, miesto toho sa tam valili novo vzniknuté rieky z prívalových dažďov. Prenajal som teda nosičov, rekreantov som im naložil na chrbty spolu s batožinou a tieto úseky sme komplikovane prebrodzovali. Na nezosunutých úsekoch sme využívali uviaznuté autá, ktoré nás, samozrejme za poplatok, prepravovali k ďalšiemu zosunutému úseku. Neviem, či šlo o život, no nebolo mi vtedy všetko jedno.

Stalo sa ti v niektorej krajine, že baby po tebe šaleli, až si musel niekam utiecť? Alebo si ostal kvôli žene v niektorej krajine dlhšie, ako si plánoval? Alebo že si zistil, že to bol ladyboy? ☺

Nie, nestalo sa mi, že by som identitu ladyboya zistil neskoro. Rozoznávam ich pomerne ľahko vždy. 🙂 Na tie ostatné otázky odpovedať nebudem, nebudem sa tu predsa vychvaľovať. 😉

Aké je tvoje obľúbené zahraničné jedlo?

Som vegetarián, mám veľmi rád thajské curry, v princípe však zjem akékoľvek jedlo, ak je dostatočne pikantné.

Na cestách si videl veľa ľudí. Čo by sme sa mohli my, Slováci, od cudzincov učiť?

Byť viac v pohode. 🙂

Máš nejaký cestovateľský vzor? Ovplyvnil ťa niekto? Inšpiroval si sa niekoho cestami?

Michal Knitl – mám ho naozaj rád. 🙂

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí by chceli pre vás sprevádzať? Hľadáte teraz niekoho?

Stále niekoho hľadáme, no hlásia sa nám väčšinou ľudia, ktorí by prostredníctvom sprevádzania radi začali cestovať. Prípadne sa za cestovateľov označujú ľudia, čo boli raz na dovolenke v Thajsku. My by sme skôr medzi nami videli ľudí, ktorí samostatne cestovali už pred tým, pre ktorých je cestovanie vášeň, ktorí by dokázali naše itineráre vylepšiť, dotvoriť, prípadne sami ponúknuť nové zaujímavé cesty. Takíto ľudia majú dvere u nás otvorené vždy.

Koľkokrát si už bol v JV Ázii? Ktorý je tvoj osobne top zájazd, ktorý najviac odporúčaš z vašej ponuky?

Koľkokrát som bol v Ázii, je naozaj ťažké povedať, v Indonézii som žil a študoval, narodil sa tam môj syn, nemôžem tiež porovnávať niekoľkoročný pobyt s pár-dňovou návštevou… No strávil som tam dokopy už naozaj zopár rokov. Mojím najobľúbenejším zájazdom je vlastne akýkoľvek zájazd, ktorého aspoň časť sa odohráva v Indonézii. Keďže indonézsky plynule rozpravám, mám rád ich kultúru, rôznorodosť, faunu, flóru, ľudí… vraciam sa tam rád neustále. Takže určite by som sem zaradil zájazdy na Kalimantan, na Sulawesi, Papuu, ale aj oddychovejšie Bali.

Ak si mám vybrať z pohľadu sprievodcu, asi najviac mi vyhovuje zájazd Thajsko, Malajzia, Kambodža, Indonézia, Singapur, kde za krátku dobu, 17 dní, vidíme naozaj veľa pekných vecí, striedajú sa pamiatky, ale aj aktívny oddych na plážach, nie sú tam žiadne náročné presuny, ale len prelety, no jednoducho samé výhody. 🙂 Ale aj z pohľadu klientov je tento zájazd populárny.