Rozhovor s Matúšom Lašanom, ktorý prešiel peši naprieč Novým Zélandom a takmer celý Great Patagonian Trail
Matúš na prelome rokov 2018-2019 prešiel s kamošom cez 3000 kilometrov naprieč Novým Zélandom, kde spoznal svoju budúcu ženu. Spolu sa následne vydali na 2662 kilometrový Greater Patagonian Trail (GPT). Základné informácie o jeho ceste sa dočítate v rozhovore pre redbull. V tomto rozhovore nadväzujeme na Matúšove odpovede a prečítate si doplňujúce otázky, ktoré sú zaujímavé pre každého, kto rozmýšľa o niektorej z týchto dvoch túr.
Matúš o GPT povedal: „Bolo to úžasné dobrodružstvo a myslím, že bude mimoriadne ťažké nájsť čokoľvek, čo sa mu aspoň vyrovná.“ Tiež mám podobný pocit po PCT. Tak som zvedavý, či sa tiež niekedy vrátim do Patagónie. Pred rokmi som tam robil iba krátke túry.
Matúš, čo ťa inšpirovalo ísť tak dlhé túry?
Vždy ma bavilo byť v prírode čo najdlhšie. Na hrebeňovke Nízkych Tatier som zistil, že existuje niečo ako SNPčka a ešte viac ma fascinovalo keď som prišiel na to, že niekto to dokonca prešiel na jeden záťah. Tú som dal tuším v roku 2016 a už na nej som premýšľal, aké by to bolo ísť ešte ďalej.
Kedy je ideálny čas na prechod oboch túr, či už smerom na sever alebo juh? A ktorý smer je populárnejší? SOBO (smerom na juh) alebo NOBO (smerom na sever)?
NZ: Tu je okno pomerne široké. Odporúčanie pre SOBO je september – december, NOBO november – január. Ak by som si mal vybrať znova, opäť by som začal na Severnom ostrove.
GPT: SOBO začína sezóna v okolí Santiaga ku koncu novembra, tesne za mestom je nutné prejsť najvyššie sedlá s výškou do 3300m, preto je nutné počkať kým sa roztopí sneh. Pre začiatok z El Chaltén (NOBO) by bolo nutné čakať o čosi dlhšie. Jediný hraničný prechod z Argentíny do Čile sa otvára až s prvými turistami. Kedy to je výrazne záleží aj od počasia. Odporúčal by som teda začať SOBO.
Koľko ľudí ročne chodí tieto traily a koľko ľudí ste denne alebo týždenne stretávali? Podľa toho čo píšeš, tak na GPT to môže byť riadna samota.
Te Araroa v poslednom roku atakovala okolo 1000 turistov. Na GPT nás túto sezónu bolo približne 20 a celé sme to chceli prejsť len my, ostatní prišli len na pár sekcií.
Na TA sme boli prakticky každý deň s nejakou partiou. Nie nutne na traily, ale večer takmer vždy. Na GPT sme stretli prvých hikerov po 800km. Celkovo sme však mali šťastie, z 20 ľudí sme sa stretli na traily či v bare s celkovo ôsmimi ľuďmi. Zatiaľ sme nečítali o niekom, komu by sa toto na GPT podarilo 😀
Aké mapy si mal? Predpokladám, že GPT nemá žiadnu aplikáciu ako Pacifická hrebeňovka PCT v USA.
TA: Podobne ako na amerických hikoch tu funguje FarOut.
GPT: OSM mapy v navigácii Garmin s vrstvou trailov, ktorú nám poskytol tvorca trasy Jan Dudeck. Žiadna aplikácia tu síce nie je, no o to viac každý poctivo posiela updaty ohľadom prejdených sekcií na facebook alebo domovskú stránku GPT na portály wikiexplora.
Vedel si presne, ako ďaleko je voda, alebo si sa iba riadil, keď bol zakreslený potok alebo rieka a dúfal si, že bude mať vodu?
Mapy obsahujú aj body záujmov, kde zdroje vody zakreslené sú. Keďže je však trasa málo frekventovaná, nie všetkým sa dá veriť. Čo tieklo pred jedným, či dvoma rokmi, nemusí aj teraz. V niektorých častiach tieto body zase úplne chýbajú a tak sme sa orientovali len podľa mapy a zdroje vody zapisovali pre budúce generácie.
Na koľko dní si si minimálne a maximálne musel brať jedlo pre obe túry? Na začiatku PCT sú úseky, kde sa dá dokúpiť jedlo každý 2-3 deň, ale keď bol sneh v Sierre, tak som si párkrát bral jedlo aj na 10 dní.
NZ: Maximálne som sa zbalil na 9 dní a na konci nadával, že som to prešiel za 6. Ale aspoň som nebol hladný.
GPT: Stále sme sa snažili zbaliť na 8-10 dní aby sme sa do civilizácie museli vracať čo najmenej. To niekedy môže trvať aj 3-5 dní, aj to ak máš šťastie a autobus skutočne ide.
Z nebezpečných zvierat žije tam iba puma na GPT, ktorú ste nevideli, alebo aj niečo ďalšie? Tiež som mal v USA a Kanade najväčší strach z pumy a potom z grizlyho, ale ani jedného som nestretol.
Pumu sme bohužiaľ nevideli, no nebezpečné sú napríklad aj divoko žijúce stáda kráv ktoré je možné stretnúť najmä na juhu. Sú teritoriálne a oveľa nebezpečnejšie ako domestikované kravy a je dobré si od nich držať odstup. Jedného býka sa nám podarilo nahnevať a boli sme radi, keď sa za nami nakoniec nerozbehol a zostal len pri vyhrážkach.
Dokupovali ste si vždy zásoby v dedinkách, ktoré boli po ceste z toho, čo mali, alebo ste si niekam posielali aj boxy s vecami? Ako si písal, tak jesť niekoľko mesiacov iba cestoviny a úplne jednotvárnu stravu nie je bohviečo, ale je pravdou, že na dlhých trailoch toho človek veľa nevymyslí. A čo topánky? Keď sa ti rozpadali, dali sa objednať online do ďalšej dediny, alebo bolo potrebné ísť z trailu dole do väčšieho mesta, kde bol outdoorový obchod?
V dvoch boxoch sme si od kamarátky žijúcej v Santiagu nechali poslať len topánky, keďže v Čile je to s podobnými nákupmi ťažké. Nakoniec sme aj tak museli kupovať jeden pár navyše v jednom z väčších miest a výber bol veľmi obmedzený.
So stravou je to ako píšeš. Bola jednotvárna alebo ešte jednotvárnejšia. V niektorých dedinách sa dali kúpiť len cestoviny, tuniak v konzerve a múka. Párkrát sme si teda museli vypražiť vo variči vlastný „chlieb“. Keď nebola ani múka, jedli sme krekry. Ak sme niekoho videli stále sme sa pýtali, či nemajú na predaj chlieb, syr, či vajcia. Vyhýbali sme sa len mäsu, ktoré miestny skladujú pod stromom v sieťke proti muchám. Nemajú totiž chladničky. Nič pre naše žalúdky.
Majú traily nejaké fóra, kde ste komunikovali s ďalšími hikermi? Našiel som, že GPT má skupinu na facebooku s viac ako 800 ľuďmi.
Oba traily majú aktívne skupiny na facebooku kde sa dá vyriešiť čokoľvek. Dokonca sme si tam našli dlhodobé ubytovanie keby sa nám náhodou kvôli korone nepodarilo opustiť Čile a videl som, že sa niečo podobné podarilo aj ľudom na TA, ktorí uviazli na Zélande.
Spomínaš, že v prípade núdze ste mali so sebou Garmin InReach (malý satelitný telefón). Aj na PCT ho malo dosť ľudí a verím, že tam by záchrana prišla. Rovnako aj na Novom Zélande. Ale kam by putovalo SOS v Patagónii? Vieš o prípade, kedy niekoho zachránili vďaka InReachu v Patagónii? Ako tam vyzerá pomoc? Neviem si predstaviť, že majú helikoptéry. Skôr že o 2-3 dni príde pastier na koni. Len netuším, kto mu dá vedieť, aby išiel, ak vôbec príde. Vieš povedať o tomto systéme viac? (Tuším si kúpiš zariadenie za 200-300€ a potom mesačne 20€ a máš v tom daky balik ??)
Bavili sme sa o tom s chlapom v jednej z väčších a turistickejších dedín, kde už pár záchranných akcií mali. Vyzerá to tak, že záchranné zložky zavolajú do dediny že niekto potrebuje pomoc. Niekto si to musí vziať na starosť, dať dokopy pár chlapov na koňoch a idú hľadať. Väčšinou to trvá tak 3-4 dni. Ako by to bolo v úplne odľahlých oblastiach, radšej ani nechcem vedieť.
S Garminom je to ako píšeš. Ja som využíval model 66i, čo je kombinácia inReach a turistickej navigácie. Garmin v tomto odvetví nemá žiadnu konkurenciu a ten softvér tak aj vyzerá, no naučili sme sa spolupracovať. Veľmi často sme využívali možnosť stiahnuť si predpoveď počasia, či poslať správu domov, že sme ok. SOS sme našťastie otestovať nemuseli.
Koľkokrát trasa prechádza cez hranice a (ak chceš) kde je ten najkrajší úsek v území nikoho? ?
Presný počet neviem. Sú asi 4 oficiálne prechody a trasa niekoľkokrát zachádza za hranicu aj miestach, kde to nikto nekontroluje. Možno aj preto, že najbližšia civilizácia v týchto miestach bola v Argentíne tak ďaleko, že asi by ani nikto neskúšal prejsť načierno práve tadiaľ.
Najkrajšia časť „územia nikoho“ pre mňa bola pred jazerom Lago O´Higgins. Niekedy táto časť bola turistickou trasou, dnes tam už nechcú pustiť nikoho, no nám sa podarilo prešmyknúť.
Nerozmýšlal si aj o prechode cez Campo Hielo Sur, teda zo západnej strany obísť Fitz Roy a Cerro Torre? Keď som bol v parku Los Glaciares, tak som o tomto prechode sníval, aj keď je jasné, že to si vyžaduje úplne inú výbavu, ako tenisky.
Čiastočne si si na to odpovedal sám. Podobný prechod by vyžadoval úplne inú výbavu akú sme so sebou mali takže nad niečim podobným sme vôbec neuvažovali. Campo del Hielo Sur, resp. Juhopatagonské ľadové pole je však úžasné miesto. Rád by som sa po ňom tiež raz prešiel.
Cez koho si mal zdravotné poistenie?
Využívam druhý rok poistenie od Allianz.
Výbavu máš komplet zverejnenú pre oba traily. Paráda. Prezradil si mi, že vo výbave na GPT nie je napríklad varič a pár vecí, nakoľko niektoré mala v batohu tvoja žena. Všetky veci máš ultralight, len jednej veci nerozumiem – prečo máš fleece bundu a nie malú spratnú páperku?
To si nečítal pozorne. Mal som totiž oboje. Tenký fleece mám hlavne na chodenie, keď je chladnejšie a páperka je skôr na zohriatie do kempu. Neviem si osobne predstaviť chodiť v páperke, to by muselo poriadne mrznúť a tričko s dlhým rukávom na chladné rána nestačilo. Keď bola zima a pršalo fleece skončil niekoľkokrát mokrý a tak mať po ruke suchú páperku večer padlo vhod. Na ďalšiu túru ju však asi nechám doma. Viac mi vyhovuje kvalitný fleece, ktorý váhovo nie je oveľa ťažší ako páperka, je však menej spratný.
Čo najlepšie si na traile jedol? (napíš v oboch)
V mestách na TA aj GPT to boli steaky. Keď hladný zavítam do mesta po dlhej dobe, mám pred očami krv. Priamo na traily na GPT to kombinácia špagety, dobrý tuniak, arašidy a domáci syr. Zvládol by som to jesť aj doma. Na TA všemožné príchute tuniakov, ktoré mi chýbajú aj teraz.
Čo najhoršie si jedol?
Na TA si na nič hnusné nespomínam no na GPT sme párkrát museli kúpiť tie najlacnejšie tuniakové konzervy – iné neboli. Párkrát sme sa z nich aj pozvracali. Dúfam, že nikdy viac.
Vieš napísať svoj približný denný jedálniček na oboch trailoch, napr. vzorový jeden alebo dva dni, nech si ľudia vedia predstaviť varianty?
Raňajky: ovsená kaša so sušeným ovocím
- Obed: tortily – jedna s tuniakom, druhá ideálne kombinácia nutella a arašidové maslo
- Obed: je rovnaký ako prvý
Večera: kuskus alebo cestoviny s tuniakom
Pomedzi jedlá 4 tyčinky podľa možností
Fotografie: Matúš Lašan – všetky sú z Patagónie
Otázky pripravil: Michal Knitl
Viac informácií o Matúšových túrach nájdeš aj na Matúšovej fanpage, instagrame alebo v článku so Slovákmi, ktorí prešli túry dlhšie ako 1000 kilometrov