Na svete sú desiatky túr, ktoré merajú cez 1000 kilometrov. Na tejto stránke by sme radi urobili prehľad o tom, komu zo Slovenska sa podarilo tieto túry prejsť. Taktiež časom pribudnú rozhovory a praktické rady. Ak vieš o niekom, kto prešiel takúto túru a nemáme ho tu, prosím napíš nám e-mail. Dlhodobú turistiku plánujeme podporovať aj cez Expedičný fond.

Diaľkové túry zahŕňajúce Slovensko:

  • Karpatský oblúk (Železné vráta – Devín; okolo 2200 km; zoznam všetkých, ktorí prešli)
    • Svetozár Krno, Ľuboš Calpaš a Pavel Mach (1984, druhý svetový prechod); knižne spracované: Dvetisíc kilometrov od Železných vrát po Devín; rozhovor na Dobrodruh.sk, rozhovor na Outdoorfilmy.sk,
    • Martin Kaľavský (2006, druhý slovenský prechod – išiel z BA, vyrazil 5.6.2006, na Železné vráta dorazil v polovici septembra; išiel po červenej, ale nie úplne presne ako Krno – sever tak isto, ale potom cez Ukrajinu a potom išiel viac po západnej časti oblúka)
    •  Marek Adamčík a Svetozár Krno (2024)
  • Najdlhší variant Karpatského oblúka definovaný rozvodím (od Dunaja v Rumunsku k Dunaju v Bratislave, viac ako 3000 km)
    • Peter Jankovič (2021): web, info: „S touto myšlienkou som nebol prvý – viď Piotr. Myslím, že moja trasa je presnejšia, i keď by sa dala ešte vylepšiť.“
  • Via Slovakia (cesta po hraniciach okolo Slovenska, približne 1870 km, čoskoro bude mapa s presnejšími údajmi)
    • Slavomír Duchovic (vymyslel a prešiel cestu od 3.4. do 2.7.2022) – „Vymyslel som Via Slovakia, cestu okolo Slovenska po hraniciach, ako najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku, dlhšiu ako je cesta hrdinov SNP. Nie, neboli sme prví , okolo Slovenska prešlo už niekoľko ľudí, ale ja som sa rozhodol túto cestu aj zapísať do máp a tým ju neoficiálne označiť ako najdlhšia turistická trasu na Slovensku. Sprevádzať ma na tejto ceste, sa podujali moji dvaja priatelia, ktorých som stretol rok dozadu na ceste hrdinov SNP, Sami a Gregor. Gregor sa rozhodol vo Vysokých Tatrách nepokračovať. Tak sme so Samim pokračovali ďalej vo dvojici až do Námestova, kde sa ku nám pripojil Peťo Bestro. Ten nás doviedol až do cieľa. Peťo vymenil SNP- čku za Viu. Lebo že Via je nová a chcel byť pri jej zrode. Snp- čka mu vraj neujde ? Začali sme v Bratislave 3.4. proti smeru hodinových ručičiek, po maďarsko- slovenskej hranici. Takto sme putovali presne 92 dni. Na Bratislavský hrad, kde sme našu cestu odštartovali, sme dorazili 2.7.. Bolo to fantastických 92 dní. Tri mesiace plných zážitkov a bláznivých dobrodružstiev. Spoznali sme obrovské množstvo ľudí, videli sme všetko to čo nám dokáže Slovensko ponúknuť. Mrazy, dážď, búrky, sneh, horúčavy. Prešli sme všetky trojmedzia, štyri národné parky, prechádzali sme dedinami, mestami, po lúkach a lesných cestách. Snažili sme sa kopírovať hranicu čo najviac, ale ešte väčšia snaha bola prechádzať a vidieť všetky historické, prírodne alebo iné pozoruhodnosti v pohraničí. Či už malé dedinské múzeá, kostoly, jaskyne. Výnimočná cesta, po výnimočnej krajine plnej výnimočných ľudí. Viac o našej ceste nájdete na Fb a Instagrame @Via Slovakia.“ (Slavo)
  • Od trojhranice (SR-ČR-AT) po Kremenec (SR-UKR), mapa píše 935 km, ale podľa Milanových prepočtov úsekov je to 1001 km

Diaľkové túry v Európe:

  • Najzápadnejší a najvýchodnejší bod Českej republiky po poľskej hranici (Čierne pri Čadci – Aš, okolo 1000 km)
  • Stezka Českem
    • Lukáš Lacko, Severná trasa (1010 km, 2022): IG, FB,
  • Balkánsky oblúk (5 pohorí, Plovdiv – Melnik – Kom – Enime; 1150 km)
  • Alpsko-karpatský oblúk (Alpsko-karpatský oblúk; Benátky – Bardejov; 1300 km)
  • Jadransko-alpsko-karpatský oblúk (hrebeňovka spájajúca Jadranské a „oravské“ more; Split – Oravská priehrada; 1350 km)
  • Via Dinarica (Balkán, 1200+ km)
  • Okolo Islandu (3000 km)
  • TEAR (Trans-European Alpine Route, trochu modifikovaný)
    • Matúš Lašan (2022)
  • Via Alpina (červená)
    • Ľuboš Pribila (2023, 2828 km peši z Terstu do Monaca, 114 dní, 13.6.2023 y Muggií pri Terste a skončil dňa 4.10.2023 v Monacu)

Diaľkové túry v USA a Kanade:

Diaľkové túry vo svete

Expedície

Púte

  • Skupina ľudí prešla peši z Bardejova do Santiaga de Compostela pred rokmi (prezentovali na podujatí v Pezinku v roku 2013, informáciu budeme aktualizovať)
  • Hanka, z Bratislavy do Composteli, 3300 km: IG
    • Trasa: Slovensko (Bratislava) – Rakusko (Wien, Melk, Linz, Salzburg, Bad Reichenhall DE, Innsbruck, Bludenz) – Svajciarsko (Appenzell, Zurich lake, Interlaken, Fribourg, Lausanne, Geneve) – Francuzsko (Chavanay, Tence, Le Puy en-Velay, Saugues, Golinhac, Figeac, Moissac, Cahors, Saint Jean-Pied de-Port) – Spanielsko (Pamplona, Logrono, Burgos, Leon, Santiago de Compostela, Fisterra)
    • Vyrazala som z Petrzalky, hlavne body trasy mas hore, od  Saint Jean-Pied de-Port je to potom klasicka “French way” s tym ze zo Santiaga som sla este do Fisterra.
    • Statistiky podla mapy.cz: 3337km, 66.5 tisic nastupanych a naklesanych metrov
    • Sla som to 87 dni, z toho 3x day zero, (polovica aprila – polovica jula 2019)

Dôležité informácie pre budúcich diaľkových turistov

  • Ultraľahká výbava. Každý gram sa ráta. Časom pridáme viac info. Zatiaľ iba odporúčime stránku www.outdoorline.sk, kde majú to najľahšie, čo sa dá nielen na Slovensku, ale aj vo svete zohnať (Milo aj Mišo mali veľa vecí práve od Peťa z Outdoorline.sk)

Diaľkoplazy v minulých desaťročiach

Keď som začal evidovať tento zoznam, písal som so Sveťom Krnom, ktorý mi napísal správu, z ktorej je jasné, že desiatky ľudí chodili dlhé túry aj pred niekoľkými desaťročiami. Iba ich nájdenie a zdokladovanie je náročné (rok 2020):

“Evidenciu kilometrov robia diaľkplazci. Mám pred sebou tabuľku k 20.7.2019, ale nie je v digitálnej podobe. Najviac kilometrov sme našliapali v osemdesiatych rokoch, keď vznikol veľký boom – horolezci smerovali do Himalájí, časť turistov na diaľkové pochody (35, 50 alebo 100 km za deň). Viacerí sme chodili v sobotu na jeden a v nedeľu na druhý DP. Števo Sládečkek organizoval aj tzv. etapáky – za štyri dni 4×35 km. Mnohí jazdili aj do Čiech. Druhá skupina jazdila na Balkán, občas Alpy a od roku 1983 sa otvoril Sojuz

Iba niektorí navštevovali DP a súčasne zahraničné hory vrátane expedícií. Z trojky, čo sme urobili v roku 1984 karpatský oblúk, Ľubo Calpaš a ja sme chodili na DP, Pavel Mach so mnou na Balkán a Kaukaz áno, ale na DP nie.

Najlepší diaľkoplazci boli v TJ Štart VD, ako napr. Jozef Oravec, Bystrík Babor, Tomáš Kuchta a Juraj Hromkovič, s ktorým som robil prvé kroky v rumunských a bulharských horách. Oni stovky aj behávali (my iba niektoré úseky) a súčasne sa venovali aj expedíciám. Urobili filmy (Andy Černík) z Pirinu a Júlskych Álp. Organizovali najviac DP, my v Slávii Prírodovedec iba dva ročne. Škoda, že sa nepridali na KO. Vtedy málokto veril, že sa to podarí. My sme dobre urobili, že sme sa koncentrovali na jednu veľkú vec. V roku 1983 sa podaril nášmu klubu Centrálny Kaukaz (dvadsaťčlenná federálna výprava) a potom už s vierou v vlastné sily prišiel o rok KO. Štarťáci TK sa Boris Rudol prišli nás napokon pozrieť v sept. 1984 na Čermákovú lúku, kde sme spali v predposlednú, 76. noc.

Vtedy kluby (volalo to turistický oddiel, keď v telovýchovnej jednote ich bolo viac, tak aj odbor) čosi znamenali. Šliapali sme nielen za seba, ale aj za klub. Medzi klubmi panovala konkurencia, rivalita, ale aj spolupráca. Bolo to cítiť, keď sme začali podnikať na sovietskom teritóriu. Štarťáci sa ku nám potom pridali na Balkánskom oblúku (JO a AČ) a na Alpsko-karpatskom oblúku (JO a BB). Spolu sme sa masovo (vtedy to bolo zvykom) vybrali do Fanských hôr v Strednej Ázii.

BB a TK ako prví z ČSSR urobili celý pyrenejský hrebeň. Okrem toho Štarťáci pôsobili na území ZSSR s inými klubmi – Západný Ťanšan a Centrálny Ťanšan-Chan Tengri. My (Slávia Prírodovedec) sme tesne pred zmenou, v auguste 1989, v dvadsaťčlennej zostave pôsobili vo Východnom Spájane a pri Bajkale.

Ani jeden z menovaných Štarťákov, podľa mňa, sa do zoznamu prejdených kilometrov neprihlásil, lebo by som inak ich videl na vyšších miestach. Do zoznamu sa iste neprihlasil ani Trnavčan Vlado Chrapčiak, o. i. častý v účastník a niekoľko rokov aj hlavný organizátor Trnavskej stovky (on si vždy trasu po akcii trasu sám prešiel).

Osemnásťvidovaných ľudí v ozname KST prekonalo rovník (40 075 km). Až na jedného sú všetci starší odo mňa. Sedem z nich už nežije (legendárny Attila Korčok nekončil na Brezovej, ale v Trenčíne) a iba 2-3 dnes robia väčšie túry. Ostatní už chodia rekreačne alebo sú organizátormi DP.

Ja mám potvrdený tzv. elitný strieborný odznak (k 12.11.2016 – 30 000 km). Teda som v tretej desiatke. Keď si teraz dám dokopy novú dokumentáciu, dajú mi tzv. elitný zlatý – nad 35 000 km.

a) Pri počítaní kilometrov sa berie do úvahy aj prevýšenie ako bonifikácia (100 m = 1 km), čo má istú logiku. České pohraničie je prechádzka v porovnaní s karpatským hrebeňom a to nehovorím o Sibíri.

b) Problém vidím v tom, že k číslam sa pridáva aj bonifikácia za organizovanie DP. Organizátorov, ktorých prácu si veľmi vážim, treba oceniť inak. Teda, ak niekto je na kontrole Trnavskej stovky, dostane rovnaký diplom ako šliapajúci účastník t. j. 100 km + asi 2500 metrov prevýšenia = 125 km. Ak ročne pomáha na dvoch stovkách a troch kratších pochodoch, tak mu za desaťročie uznajú dĺžku Tvojej PTC.

Analógia: Predstav si, že by si za organizovanie festivalu pripočítal kilometre…

Teraz nastáva odovzdávanie evidencie týchto tzv. nadstavbových odznakov. Štafetu prevezme, ak sa tak už nestalo, šéf Štartu Vlado Meško, s ktorým sa dá normálne hovoriť.

To že si začal evidovať “tisíckárov“, je výborné, užitočné a motivujúce.

Možno by bolo najlepšie zvlášť evidovať

a) dlhšie podujatia – napr. od piatich dní po Tvoj polrok zvlášť

b) DP zvlášť.

c) organizačná pomoc pri DP a festivaloch zvlášť

Napr. :

Fero Mrkvička – expedicie a iné päť až viacdňové akcie 5000 km, DP 3500 km, hlavný organizátor pri DP 3000 km, pomoc pri organizovaní DP 4500 km, hlavný organizátor 10 festivalov, pomocný organizátor 7 festivalov, 45 prednášok na festivaloch.

Toto najviac vypovedá…

Stovka s ľahkých batohom nie je to sranda, ale stále si myslím, že urobiť štyri 25-kilometrové alebo tri tridsaťkilometrové túry s plným výstrojom a ďaleko od malokarpatských dedín je turistickejšie. Ale nájsť koeficient, aby sa to dalo porovnať slovenský, maďarský alebo český DP so zahraničnou výpravou alebo C H SNP je nad ľudské sily. Navyše každý kilometer na jednej a tej istej výprave môže byť iný.

Štyristo kilometrov na Islande (od mora k moru) predstavuje s výnimkou záveru malé prevýšenie, väčšinou drobný sopečný piesok (nie kamčatské balvany). Čisto z topografického hľadiska ide o idylku. Realita je však iná. Každé leto tu každý deň neustále prší a fúka. Akoby ma niekto večne chladnou mokrou handrou fackoval. Suchý som bol až doma. Ako sa to dá porovnať so slnečným Bulharskom?

Záver:

Evidencia je dobrá vec, pomôže k informovanosti, spropaguje naše hobby, podnieti k súťaživosti, ktorá väčšinou všade pomáha, ale „odtál po tál“ ako horia Záhoráci. Má to aj svoju tienistú stránku a to je hltanie kilometrov, ignorovanie prírodnej krásy, objavovania nového, nepoznaného a vyhýbanie sa organizačne a fyzických ťažkých úsekov. Isté náznaky so pozoroval už pred 35 rokmi a dnes vidíme na himalájskom „horolezectve“. Aj mnohí dobrí lezci chodia najradšej normálkami a s obsluhou, len aby mali vrchol, prípadne čo najviac vrcholov… Štít s výškou 7 995 m na rozdiel od štítu s výškou 8 001 m nie je zaujímavý…”