Rozhovor o podporenej expedícii z Expedičného fondu. Aj ty môžeš pridať svoju expedíciu a žiadať o podporu. Alebo podporiť iné expedície svojimi 2% z daní.

Denis je študent, ktorého už nebavilo čakať „až bude veľký“. Ukázal, že cestovanie nie je obmedzené vekom, skúsenosťami ani financiami.

Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ti napadnú.

Zábava, zážitky, hranice.

Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?

Na cestovanie netreba peniaze… daroval by som ich tým, čo si myslia, že áno 🙂

Cestuješ väčšinou sám alebo s niekým?

Sprevádzajú ma ďalší traja blázni.

Čo je vždy v tvojom ruksaku?

Náhradné diely na Babettu. 🙂

Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?

Keď sme kempovali v Moldavsku, ráno išiel okolo konský povoz s dvomi mužmi, z čoho jeden, keď nás uvidel, hneď zoskočil z voza a ako sme zvyknutí u nás, sme čakali vynadané, prečo tam sme, čo tam robíme a ďalšie milióny zbytočných dôvodov… avšak nič také sa nestalo, muž s úsmevom prišiel k nám, podal nám ruku a slušne pozdravil, ale keď zistil, že inak ako v angličtine to nepôjde, s úsmevom zase nasadol na voz a s posledným mávnutím zmizol za zákrutou.

A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?

Asi to, že som sa vôbec na tú cestu vydal. 🙂

Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?

Samozrejme… keď nepočítam desiatky porúch na Babettách, tak najhorší bol asi prechod hraníc. Veľmi záleží, na koho narazíte. Ak vás nebude chcieť pustiť, tak vás jednoducho nepustí a máte smolu.

Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?

Nepochybne áno.

Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?

Mám rád neznáme krajiny nedotknuté turizmom. Na Babette nikdy neviete, koľko za ten deň prejdete a preto si hľadať ubytovanie popredu nemá cenu, preto jediná možnosť ostáva stan, ale zatiaľ mi to nikdy neprekážalo.

Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?

Domov som sa nikdy vrátiť nechcel. V Rumunsku na ceste Transfagarašan, kedy sme celý deň doslova šliapali hore kopcom do výšky 2034 m. n. m., som toho mal vážne dosť a bola to jediná chvíľa, kedy som neveril, že to dáme.

V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?

Srbsko.

Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?

Marek Slobodník.

Máš nejaký cestovateľský sen?

Mŕtve more a cez Afriku späť 🙂

Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iný si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?

Minulý rok som ešte chodil na gympel, tak s časom problém nebol… teraz chodím na výšku a verím, že ten čas si nájdem opäť.

Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?

Veľa ľudí obmedzujú peniaze, čas a podobné „zbytočnosti“… viem, že je to bez toho o niečo ťažšie, ale dá sa to. Na prvú cestu som išiel v sedemnástich bez peňazí a akýchkoľvek skúseností, či už s opravou Babett (na gympli vás to fakt nenaučia), alebo kempovaním a pod.

S Denisom sa rozprávala Marta Kabinová. Rozhovor bol uverejnení 1.3.2015.