Dobrodružný kaňoning v kaňone Fratarica, kajakovanie v Soči a výstup na Malú Mojstrovku (2333 m) – také boli posledné dva dni v Slovinsku.

Iba pár minút pešo od centra dediny Bovec, ktorým je centrom turizmu na rieke Soča, je základný tábor Alpi centra. Počas posledných rokov postavili a stále budujú možnosti ubytovania v chatách, stanovanie, veľké parkovisko, a ponúkajú rafting, kaňoning, kajaky i požičanie feratovej výbavy. Všetko na jednom mieste, v českom i anglickom jazyku. Áno, Alpi centrum má české korene a funguje už od roku 2003. O dva roky neskôr sa pridal Matej, s ktorým som sa chvílu porozprával a zistil niekoľko zaujímavostí.

Kaňoning organizujú v 6 kaňonoch v Slovinsku a v 6 v Taliansku. Vždy je potrebné zistiť aktuálne podmienky (či nie je málo alebo veľa vody), ale takmer vždy je aspoň jeden kaňon dostupný.
Najpopulárnejším je kaňoning v kaňone Sušec, kam chodia dve tretiny ľudí. Je vhodný aj pre rodiny a je tam pekný mix a striedanie skokov a šmýkaní. Zvyšnú tretinu návštevnosti tvoria kaňony Fratarica a Predelica. Ostatné kaňony chodia iba občas a na vyžiadanie. Napríklad kaňon Volarja so zlanením 90 metrového vodopádu sa ide raz za pár rokov (ale to nevylučuje, že sa môže ísť aj niekoľko dní po sebe).
Za najfotogenickejší kaňon považuje Hornú Predelicu, kde sú skoky na začiatku a zľaňovanie na konci.
Zaujímavé prostredie má Globoški Potok, kde na ľudí čaká 9 zlanení a 1 šmýklávka.
Práve pre pexný mix skokov so zlaňovaním je populárna Fratarica, kde je pekný mix skokov so zlaňovaním so zlanením 40-45 metrového vodopádu uprostred.
Spodni Prederica je technicky náročnejšia a zavretejšia.
Viac ako 90% ich aktivít sa konajú v Slovinsku. Iba pár kilometrov ďalej, v Taliansku, občas idú na celý deň Rio Simon. Je to kaňon, kde sa 1,5 hodiny kráča do kopca a 3-4,5 hodiny je človek v kaňone, kde je 18 vodopádov (jeden má 33 metrov a niekoľko z nich sa aj skáče), veľa sa zľaňuje a niektoré miesta sú úzke s vysokými stenami.
Zaujímavý je aj Rio Ronc, kde sú 12 metrové skoly. A Rio Nero je najvodnatejší kaňon v okolí. Aj keď je všade sucho, tam voda isto bude.
Rafting a kajak sa ide úsek podľa hladiny vody. Koncom augusta sa kajakovalo z miesta blízko kempu, a rafting sa konal o kúsok nižšie. Ak je priveľa vody, tak sa ide na rafte horný úsek. Ak je dobrá hladina, tak je možné ísť aj celú rieku v dĺžke 21 kilometrov. Iba výnimočne, keď je veľmi veľa daždu, sa nerobí nič. Ale to je iba 1-2 dni v roku.

Kemp s chatkami a výhľad na Bovec a celé údolie z krátkej prechádzky

A aká bola moja skúsenosť? V noci sa prehnala riadna búrka a bolo otázne, či sa počas dňa niečo uskutoční. Nakoniec sa poobede našlo viac ľudí a išli sme do kaňonu Fratarica. Našim sprievodcom bol Petr, ktorý tu žije už mnoho rokov a chodí všetky ťažšie kaňony. Počas dvoch hodín skáčeme a šmýkame po koryte rieky. Miestami je to riadne dobrodružné. Na niekoľkých úsekoch sa pri klesaní istíme. Podľa Petrových slov je vody oveľa viac ako predošlý deň a je to hraničná hladina. Najmä pri vodopáde. Keď k nemu prichádzame, tak sa najskôr ide pozrieť, ako to vyzerá a či je možné ľudí bezpečne spustiť dole. Po chvíli volá prvého. Až keď sa dostávam na rad, tak vidím, čo ma čaká. Podomnou 40 metrov vzduchu a nevidím ani kadiaľ pôjdem. Prvých niekoľko metrov ma spúšťa po šmyklávke, až sa ocitám ďalej od skaly vo voľnom páde, kde sa mi voda valí priamo na hlavu. Postupne ma spúšťa až úplne dole k jazierku. Wow, to bolo niečo.

Až keď Petr obehne vodopád dookola a príde dole, tak nám hovorí, že zvyčajne zhora vidí, kam človeka spúšťa a vidí ho aj priamo v jazere. “Teraz som zhora nevidel nič. A museli ste ísť vyššie na skaly, aby som videl, že ste v poriadku. Ale cítil som vás na lane,” povedal.

A to nie je všetko. Sme stále iba v polovici. V tej druhej polovici bolo nádherné skánanie do malých hlbokých jazierok v hlbokom kaňone, kde sme išli z jedného do druhého. Počas celého dňa sme nikoho nestretli, a aj dole na parkovisku sme boli sami. Až keď sa vraciame, prichádza ďalšia skupina – tiež z Česka.

Ďalší deň ráno je pekne a idem na kajaky. Náš sprievodca je z Čile. V údolí je na sezónu vraj viac ako 60 inštruktorov z tejto juhoamerickej krajiny. U nich je zima, a tak sa presunuli na severnú pologulu. Som v skupine s českou rodinou a dvoma Angličankami. Je to taká pohodička s pekným výhľadom na okolité hory po priezračnej rieke, kvôli ktorej sem prišla väčšina ľudí.

V okolí Soče a Bovcu je množsto možností na horské aktivity. Toto boli iba niektoré. Poobede, po ceste do Talianska, som si ešte vybehol zo sedla Vršič (1611 metrov) na Malú Mojstrovku s výškou 2333 metrov. Značka písala dve a pol hodiny, ale keďže bolo možné, že sa zhorší počasie, tak som kráčal pomerne rýchlo a po 70 minútach som sa díval na krásne hory v okolí. Až mi je trochu ľúto, že Slovinsko už opúšťam. Je však blízko a tak sa isto ešte niekedy vrátim.

Na Triglave som bol pred 15 rokmi, a tak som rád, že som spoznal ďalšie miesta v tejto krajine. A v spojení s kaňoningom a kajakom to bolo o to pestrejšie. Ak vás tento región zaujíma, odporúčam pozrieť možnosti, ktoré ponúka Alpi Centrum v Bovci.