Prečo som sa stala dobrovoľníčkou festivalu Cestou necestou?
Písal sa myslím prvý marcový týždeň roku 2013, keď kamarátka vo vodách internetu náhodou narazila na nejaký cestovateľský festival. Že či by sme neišli. “A však čo by nie, vyzerá to fajn. Bude tam aj Dorota Nvotová, aha.”
V sobotu 16. marca sme sa teda vybrali z Pezinka do petržalského DK Lúky. A aj keď sme nakoniec museli Dorotu oželieť, strávili sme v Dome kultúry pekný a inšpiratívny večer. Zažili sme záchvaty smiechu na prezentácii o Novom Zélande, ochutnali skvelé jedlo, vydali sa na púť do Santiaga de Compostela či spoznali Irán z úplne inej stránky.
Odvtedy som si začala festival viac všímať aj virtuálne, takže mi nemohla uniknúť informácia, že hľadajú dobrovoľníkov 🙂 A keďže rada spoznávam nové krajiny (aj keď zatiaľ skôr len s prstom na mape) a veľmi sa mi páčila myšlienka festivalu, neváhala som ani chvíľu s odoslaním dotazníka. A moja viac ako ročná “cestovateľská” etapa sa mohla začať…
Čo všetko som si na festivale vyskúšala a čo to obnášalo?
Môj prvý “dobrovoľnícky” festival bol na jeseň 2013 v Pezinku a o 2 týždne na to v Bratislave. Na festivale som vtedy pomáhala priamo na mieste konania – vyberala som vstupné, dávala ľuďom na ruku náramky. Popritom som si však stihla užiť festival aj ako divák, pretože Miško (organizátor festivalu) nás všetkých od začiatku varoval, že si musíme pozrieť aj nejaké prezentácie, prestriedať sa a festival si hlavne užiť 🙂 Bola to skvelá skúsenosť, tak ako v Bratislave, aj v Pezinku som spoznala super ľudí.
Po skončení tohto ročníka som prejavila záujem pomáhať s festivalom viac – keďže som študovala marketing, chcela som nejako pomôcť a zároveň nabrať skúsenosti práve v tejto oblasti. Miško ma postupne oboznámil so všetkým, s čím sa dalo, ponúkol mi možnosť nahliadnuť do tajov organizácie takéhoto festivalu, zistila som, čo všetko to obnáša a čo všetko treba z pohľadu organizátorov riešiť a vybavovať. Málo toho určite nie je.
Tak som sa pri organizácii festivalov na jar a jeseň 2014 stala riadnou členkou organizačného tímu a snažila sa pomáhať s čím sa dalo – ale predovšetkým s marketingom a PR. Náš organizačný tím sa postupne počas tohto obdobia rozrastal o stále nových členov, s ktorými sme sa počas leta pravidelne každé dva týždne stretávali.
Za čo vďačím festivalu Cestou necestou?
Táto moja viac ako ročná skúsenosť s dobrovoľníčením na festivale Cestou necestou mi dala neskutočne veľa.
V prvom rade, čo sa týka ľudského rozmeru. Spoznala som množstvo úžasných ľudí. Ľudí zanietených pre to, čo robia. Ľudí, ktorí sa vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu rozhodli pomôcť, zapojiť sa. A spraviť tak festival Cestou necestou lepším a krajším. Medzi nimi som si našla dokonca osobu, ktorá sa stala jednou z mojich najbližších priateľov a čoskoro budúcou spolubývajúcou 🙂 A samozrejme som spoznala Miška, organizátora festivalu, ktorý robí festival so svojím obrovským srdcom, úprimne a hlavne s láskou.
Festival bol pre mňa tiež obrovskou “profesijnou” skúsenosťou. V škole sme sa síce učili o PR a komunikácii s médiami, ale až počas organizovania festivalu som s ľuďmi z médií aj reálne komunikovala, vyskúšala som si správu sociálnych médií, zháňala sponzorov, pomáhala pri organizácii fotosúťaže alebo pri tvorbe rôznych drobných grafických prác. Veľa som sa naučila aj pri organizácii stretnutí organizačného tímu počas leta 2014. Dovtedy som zvykla byť skôr to nenápadné dievča sediace niekde na kraji. Zrazu som však mala byť tá, ktorá desiatke ľudí (zväčša odo mňa starších) bude hovoriť čo treba spraviť. Bola to pre mňa úplne nová, ale za to veľmi zaujímavá skúsenosť, za ktorú som vďačná.
V neposlednom rade som vďaka festivalu precestovala kus sveta 🙂 Nabrala som množstvo inšpirácie a spoznala veľa “cestovateľských mien”, ktoré boli dovtedy pre mňa úplne neznámymi. A som rada, že som sa mohla o túto inšpiráciu podeliť aj s ostatnými, že sa možno niekto vďaka festivalu Cestou necestou rozhodol vycestovať niekam, kam by inak neišiel alebo by nenabral odvahu.
Festival Cestou necestou má peknú myšlienku a organizujú ho skvelí ľudia. Pri takejto kombinácii je jasné, že byť dobrovoľníkom/divákom/sponzorom takéhoto festivalu je vždy skvelou skúsenosťou 🙂
Petra Slimáková, 15.10.2015